Čaja z Paláca - Trafená mamička :-)

"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

nedeľa 18. februára 2018

Trpím koumpounofóbiou a vôbec nemám pocit, že som divná

"Preklínam každý deň, ktorý v strachu prežijem."
Since - Strach

Nápad na tento článok ma prepadol ešte v lete na chalupe, keď som si chcela začať mierne uťahovať zo svojho synovca č. 1, keď ma poprosil, či nevyženiem pavúkov z plafóna. Škodoradosť ma prešla, keď som potrebovala prezliecť posteľnú bielizeň a musela som poprosiť ja jeho o pomoc. Tak objavil on moju slabú stránku a už si jeden druhého nedoberáme :-). 



nedeľa 11. februára 2018

Ďábel je taky jenom člověk

"Povídam, jupí čerte jdi radši dál, pak jsem ho za rohy vzal a zahodil."
Greenhorns - Jupí, čerte


Sama som prekvapená, ako som začiatok roka vzala knihy za duchovnejší koniec. Začalo to Hadí ženou, pokračovalo Rodosvitom a ukončilo to titulom, ktorý dnes chcem predstaviť. Jedná sa o pokračovanie knihy A Buh pravil: Musíme si promluvit, pri ktorej som sa dobre pobavila, tak som chcela vedieť, ako príbeh bude pokračovať.


piatok 2. februára 2018

Hlášky z Paláca 9 - Nie sme v tom sami

"Len mračiť sa znova nezačni, a život budeš mať senzačný."
Jana Kociánová - Zahoď svoje starosti

Jedno čo musím práci s knihami priznať, že nám nehrozí stereotyp, ani nuda. A už som niekoľkokrát spomínala, neustále sa nestačíme čudovať, čo ľudia všetko v kníhkupectvách hľadajú a čo všetko chcú od nás. Dnes tu mám pre teba tiež taký malý cyklus s hláškami:



nedeľa 28. januára 2018

Toto moje dieťa nikdy robiť nebude!!!

"A tak stále dokola. A tak stále dokola."
Paľo Hammel - Stále dokola

Každý človek, keď vidí niečo čo sa mu nepáči na iných deťoch, či rodičoch, a povedzme si to úprimne je toho dosť, si povie: 

"Tak moje dieťa by toto určite nerobilo." 
Alebo. 
"Ja by som toto svojmu dieťaťu nikdy nedovolil." 

Onoho času si si aj ty mohol prečítať o takých maličkostiach, ktoré ani ja nikdy nebudem robiť (TU, TU, TU).

Tak tu mám dnes tiež jednu takú spoveď.


sobota 27. januára 2018

Hadí žena

"Nechcem byť pri tom, keď pôjdeš za inou a so susedkou plakať nad vínom."
Jana Kirchner - Žienka domáca


Na túto knihu som si brúsila zúbky už oveľa dávnejšie, ale správny čas dozrel až teraz.Titul som si vybrala v rámci januárovej výzvy 2018. Tá znie:


Kniha s viac ako 300 stranami

"Je to vymyšlený model, který představuje muže jako energetického, autoritatívniho, nezávislého a hlavně schopného vydělat peníze na obživu. Žena je naopak jemná, iracionální a nejistá osůbka, působíci vedle svého majetníckeho muže až hloupě. Žena je vylíčená spíš jako sexuální předmět než milenka a také utěšitelka." 

sobota 13. januára 2018

My sa možno necítime, no okolie no vníma inak

"Ty jsi má, levandulová."
Petr Hapka - Levandulová


Vôňa je prvým indikátorom, ktorý ti napovie, či pred tebou stojí ten pravý. 
Vraj z vône sa dá určiť, či je žena v tej dobe plodná.
Vôňa je vraj aj indikátorom, či náhodou netrpíš nejakou chorobou. 
Vôňa dokáže upokojiť telo, myseľ a vraj dokonca aj lieči.
Vôňa nám napovie, či jedlo, ktoré konzumuješ patrí k tým čerstvým.
Vďaka vôni sa vieme vrátiť do detstva.
Vôňa je úplne prvým zmyslom, ktorý sa v človeku vyvinie okamžite po pôrode a len vďaka vôni dokáže bábätko objaviť matkine mliečko.
Vôňa môže byť sladká, jemná, ostrá, korenistá, príjemná, ale bohužiaľ aj nepríjemná.



sobota 6. januára 2018

25 rokov od seba a už si nerozumieme?!?!

"Dívam sa do slovníka a smutno je mi, že už som len cudzinka v tvojej zemi."
Xindl X a Mirka Miškechová - Cudzinka v tvojej zemi


V januári ubehlo 25 rokov od času, keď sme sa s bratmi Čechmi "po bratsky" rozišli a obaja sme sa pustili do veľkého sveta svojou vlastnou cestou. Ako, prečo, načo a začo to už je dnes jedno. A ani politickú a ekonomickú situáciu tu dnes nechcem rozoberať, pretože by mi na to jeden deň, ani moje nervy, nestačili. Dnes chcem tak trochu podumať nad tým, či je možné za ten krátky čas, prestať si navzájom rozumieť. 


Zdroj youtube.com

streda 3. januára 2018

Nový rok, nové výzvy - vyhodnotenie súťaže

"Nestratíš, ak dáš. Uver mi viac je dať. Sprav to rád. 

Nestratíš, ak dáš. Viac je dať. Spoznáš to sám."
Marika Gombitová - Ži a nechaj žiť 

Aký bol, taký bol, už s tým nič nenarobíme. Ale aký bude, to je iba na nás. Reč je samozrejme o Novom, nadchádzajúcom roku. Dávať si predsavzatia, výzvy a sľuby, to je samozrejme pekné, ale ťažšie sa už to všetko potom realizuje. A tak to poviem rovno, tohto roku som sa rozhodla, že si nebudem dávať žiadne výzvy ani nič podobného, pretože to zas dopadne tak, ako minulého roku, že budem októbrové knižné resty písať v decembri (v tom lepšom prípade aspoň v tom pravom roku). A keďže som začala pracovať, som rada, že stíham čítať a občas zbúchať nejaký ten článok, poprípade aj dva.  



nedeľa 31. decembra 2017

Hlášky z Paláca 8 - Milé, predvianočné prebrepty

"V Jakubove (Paláci) žijú ľudia, čo sa veľmi málo nudia. Stále sú len veselí, smejú sa hi-hi-hi-hi."
Z relácie Zlatá brána - Jakubov 

Dočkali sme sa živí a zdraví ďalšieho Silvestra. (Nuž, uteká to rýchlejšie než by sme si priali.) A dnes sa mi veru nechce ani bilancovať, ani si dávať nejaké predsavzatia, to urobím niekedy nabudúce. Dnes je načim sa zabávať. Smiech je podľa mňa najlepší, najdôležitejší a najzdravší liek proti stresu, strachu a depresii. Keby sa ľudia viac smiali a usmievali (hoc aj sami na sebe ako napr. ja), svet by bol krásnym miestom pre život...


sobota 30. decembra 2017

Novembrová výzva - Cestopis

"Svet sa delí, svet sa delí na farebné svetadiely. Jeden, dva, tri, štyri, päť a šesť, poďme spolu zemeguľu prejsť."
Relácia Hugo Sníček - Svetadiely

Takže, včera som sa vrátila z postapokalyptického sveta, a dnes už cestujem po reálnom svete na druhý koniec sveta... A presne to je to, čo na čítaní milujem. Hoci sa nachádzam v teple domova, moja myseľ i duša sa nachádza, napríklad kdesi na Fidži. A to všetko kvôli tomu, že novembrová knižná výzva patrila práve cestopisom. 

Tiež som mala najskôr v ruke pripravenú iný titul, Rozlúčka s peklom, ktorú napísal Vujity Tvrdko. No nedokázala som sa prelúskať ani prvou stranou bez toho, aby som sa trikrát rozplakala. Potom som tajne dúfala, že medzitým vyjde pokračovanie knihy Fulmaya od Doroty Nvotovej, no nedočkala som sa. A tak som nakoniec skončila s titulom: