"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

nedeľa, 31. mája 2015

Tešme sa z maličkostí

Koľko málo stačí k detskej radosti...:-)

Až teraz na materskej som si konečne uvedomila, čo znamená výraz, treba sa tešiť z každej maličkosti a ako málo stačí k detskej radosti. 
Tomu môjmu klbku šťastia stačí, aby synovec č. 3 skákal ako opička, hádzal sa o zem, a už sa rehní, píska, víska...až z toho pišká (našťastie má plienky).
Alebo, keď mu synovec č. 2 máva pred očami plienočkou a robí na neho: HUU, a HUU...tak sa tak rehoce, až sa nestiháva nadýchnuť (úprimne, kedy sme/ste sa zasmiali od srdca tak, že ste si cvrkli do nohavičiek?). 

utorok, 26. mája 2015

To sú dneska ľudia...to vám poviem

Ľudkosť ešte nevymizla...:-)


Milý moji čitatelia (všetci piati), dovoľte aby som si dnes vyliala srdce :-(. 
Vy, čo ste čítali moju Ódu na búrku, viete ako mám rada dážď. Ale prečo chčije akurát dnes? Včera večer som si v pohodlí teplúčka popíjala čajíček a sledovala, ako kvapôčky dažďa bubnujú na náš balkón...ale dnes...
Jóóój, ale som sa dnes nasr...:-(dila...

nedeľa, 24. mája 2015

Že spánok? To coooo

Hajaj, búvaj, zavri očká...:-)


Dnes vám zas popíšem niečo o mojom malom. A zas na popud kamarátky Heni (meno som samozrejme pozmenila, kvôli jej anonymite. Ale vďaka nej som začala písať tento blog :-)), ktorá sa neustále sťažuje, že jej maličký nespí :-). Tak moja, tak si prečítaj niečo o tom mojom spachtošovi:


Postieľka je síce pripravená, ale momentálne v nej spí ten zelený dinosaurus. To je to čudo v pravom hornom rohu :-)


štvrtok, 21. mája 2015

Ako sa zo mňa stala "pacientka"

Nevysmievaj sa, nikdy nevieš ako sa ti to vráti...:-)


U nás do paláca sem tam chodievajú ľudia, ktorí, akoby som to slušne nazvala, nie sú tak celkom kompletní. Takých potom familiárne voláme že "pacienti". 

Napríklad teta, ktorá prišla na horné poschodie za kolegyňou, ktorá práve upratovala medicínu a úplne vážne sa jej opýtala, aké sú vedľajšie účinky injekcie do oka. Vraj práve teraz takú dostala, nech jej poradíme (veď keď máme oddelenie medicíny, tak sme určite minimálne lekári). 

Iný pán zas prišiel za druhou na oddelenie práva a opýtal sa, na koho sa má obrátiť v prípade, keď chce pre niekoho vybaviť azyl (zas, máme oddelenie práva, tak musíme ovládať všetky zákony, je to logické :-)). 

Istá pani nám telefonovala, vraj či máme atlas o všetkých východoslovenských hadoch. Tak sa jej kolega opýtal, či o všetkých dvoch má na mysli, ale nie, ona chcela aj ostatných. Hľadali sme, ale nenachádzali odpoveď. (Zas ale stálo by to za zmienku, pretože to nie je tak dávno, čo sa našla na furči zabudnutá, zhybernovaná Boa. Tak pozor!). 
Ďalšie dve paničky zas hľadali knižočku, ktorú videli v našej pobočke na druhej strane mesta pri pokladni. Ležala tak pohodene v akejsi krabici a bola na nej pyramída. A oni ju teraz chcú, a to by sme teda mali vedieť :-) (máme aj oddelenie ezoteriky s veštením, tak ako to, že nevieme načo tety myslia?).

pondelok, 18. mája 2015

Ako sme múzeovali

Naša noc múzei...:-)

Na úvod

Dnes, ak mi to odpustíte, budem trochu obšírnejšia. Najskôr som to chcela rozdeliť na časti, ale potom som si to rozmyslela a nechala som to tak. Takže, ak sa Vám to bude zdať dlhé...pokojne prestaňte čítať :-). Ja sa proste ale musím vykecať, pretože ma chytá brutálna nostalgia. Takže, hor sa do minulosti :-)

streda, 13. mája 2015

Óda na búrku

Beh medzi kvapkami dažďa...:-)

Minule, keď som sa dívala k večeru z okna, videla som v diaľke, ako sa nad mestom krásne blýska a hromy bijú. Bolo sedem hodín večer, a ja som si spomenula na ostatné čajky z Paláca, ktoré ešte dve hodiny budú pracovať a potom uprostred najväčšieho lejaku utekať domov, tak ako ja mnohokrát predtým. A vtedy vznikla táto báseň :-) (smejem sa, že báseň, lebo ja a poézia nie sme kamaráti, a vôbec sa to nerýmuje...ale to ani František od Buty a aký to bol hit :-)). Takže čajky...to je pre Vás, naozaj na Vás myslím aj na vysnívanej dovolenke :-). Veď vravím, trafená málo ale presne.

piatok, 8. mája 2015

10 vecí, ktoré ja robiť nikdy nebudem, keď budem matkou 3. časť


Tak a naposledy

Tak, táto posledná časť bohužiaľ nebude vtipná, pretože ani strach sám o sebe nie je vtipný. Ale aj ten patrí k životu a musíme sa naučiť s ním fungovať. Aj keď to nie je ľahké :-(



10.) Nebudem ustráchaná
Tak teda tí ktorí ma poznajú, vedia, že je táto téma pre mňa ako stvorená. Som človek, ktorý sa bojí totálne, ale totálne všetkého, dokonca bol čas, keď som sa bála aj vlastného tieňa. Ale to som bola naozaj ešte veľmi maličká. Z toho som našťastie vyrástla. :-)

streda, 6. mája 2015

10 vecí, ktoré ja robiť nikdy nebudem, keď budem matkou 2. časť


Čo to teda robiť nebudem?

Tu je predposlednéá vec, ktorou ja ako matka nikdy nebudem. Extrémna? Nie...úplne normálna:-).

9.) Nebudem vypatlaná

Kým som nepremýšľala nad dieťaťom, len nechápavo som sledovala mamičky, ktoré idú po ulici a ksichtia sa nad kočiarom, vydávajú rôzne zvuky, šušlajú a hudú si ňuňuňu, ťaťaťa, čičiči..."tie sú trápne!" vravievala som si. A karma je silná vec...
Príde čas, keď si po štyroch hodinách vláčenia malého na tele (a tých desať kíl je desať kíl) chcem odpočinúť a len tak poprechádzať s jabĺčkom v ruke (kým mám malého na sebe to začína byť problém lebo chce všetko čo mám ja, či je to jablko, banán, mobil, alebo fľaša vodky...:-)(nie, to si robím srandu, maximálne pohár nealko piva, raz za čas)). Tak si pripravím svoj staručký, vŕzgajúci, rodinný kočiarik a malého tam spokojne položím. Koniec svetla. Už musím skontrolovať, či tam môj chlap nedal miesto deky klince, lebo tak "vreščí toto decko." Nepomáha pol kočiara trávnik, pol kočiara chodník, natriasanie ho nervuje ešte viac. Nepomáha ani mrnčanie, ani tiché haaaa, pššššš :-(. Pohľady okoloidúcich mi už jasne dávajú najavo, čo si o mne ako o matke myslia. Tak mi neostane nič iné...ako urobiť na malého ksicht, budliky, budliky...a bububu aaa bububu. Až potom sa na chvíľu upokojí a usmeje na mňa svojím upírim úsmevom (nám najskôr vyšli horné dvojky, až teraz sa tlačia jednotky :-). Vidíte, už zase hovorím nám...hoďte na mňa sieť :-)). A už keď aj to je pre neho nezaujímavé, tak spustím: "Máš ma ovečko dávno spát, už píseň ptáku končí. Kvuli nám přestal vítr vát, jen mura zíra zvenčí..." (tí čo to nepoznáte, je to Bláznová ukolébavka od Petra Nováka. Veľmi prezieravý názov, len toto pomáha na malého. Tak neviem či ma moje dieťa považuje za blázna, alebo je to náhoda...:-)). A tak chodíme po lesoparku, ja vrieskam Bláznovú ukolébavku na plné ústa, dieťa v kočiari sa usmieva a spokojne si mrnčí. Akurát puberťačky chodia okolo a ťukajú si po čele (veď počkajte kočky, o pár rokov sa ukáže...:-))  

pondelok, 4. mája 2015

10 vecí, ktoré ja robiť nikdy nebudem, keď budem matkou 1. časť

Reči sa vedú a chlieb sa je


Mám jednu kolegyňu, ktorá má presne také isté názory, ako som mala ja v jej veku (niežeby som bola stará, ale skôr narodená :-)) Spoznávaš sa?...ja nikdy nebudem mať deti, a bože tí rodičia sú hrozní, nevedia si ukočírovať dieťa, zas je hore v bare klub mamičiek, katastrofa).
Áno, bola som presne taká istá, a vravela som si, že ak náhodou aj budem mať deti, ja budem totálne iná. Veď vo všetkom ostatnom som dokonalá, prečo by som aj v materstve nemala byť? 
Ešte ani tehotná som nebola a už som vedela čo budem a čo nebudem robiť. Ja predsa budem minimálne matka č. 1. V hlave som si urobila zoznam vecí, ktoré som si sľubovala dodržiavať (ale viete ako to je, ak chcete rozosmiať Boha, oboznámte ho so svojími plánmi). Niektoré moje predsavzatia som porušovala už počas tehotenstva :-(. Tu je iba výcuc vecí, ktoré ja "nerobím" :-)