Nesmrteľná na vodách

Tak som späť s ďalšou knihou. Dnes si dáme zas krátku recenziu a na konci mini súťaž :-).

Knižná výzva na tento mesiac (na materskej mám času, že neviem čo s ním, tak som sa pridala na internete k jednej knižnej výzve :-)), je prečítať si romantickú knihu.

Ja a romantika? Nejde dokopy. Také niečo snáď ani v knižnici nemám, pomyslela som si najskôr. A tak som hrabala a hrabala, a nakoniec som objavila toto:


Nesmrteľná na vodách


Sama neviem, ako sa tá kniha dostala do mojej knižnice, akiste som si ju zakúpila v nejakej akcii v práci, ostatne ako väčšinu ešte neprečítaných kúskov. 
No čo už, výzva je výzva a tak som knihe dala šancu.

Už po prvých stránkach som si uvedomila, že to nie je taká sladká romantika typu:

Milujem ťa, nemiluješ ma,
Miluješ ma, nemilujem ťa.

Chvalabohu, inak by som knihu asi po päťdesiatich minútach rozkusala a zjedla.


Našťastie sa tak nestalo, a ja som si zakusla iba do koláčov a do deja.

O knihe

Jonathan Cobb je mladý učiteľ, ktorý sa rozhodne ísť po stopách obľúbeného spisovateľa H.D. Thoreaua, a vydá sa na splavovanie rieky Allagash pri kanadských hraniciach. Tu sa jeho cesty skrížia s mladou prírodovedkyňou Mary, ktorá miluje prírodu a hlavne havranovité vtáky. Okamžite sa do seba zaľúbia. 
Mary ho sprevádza po človekom nedotknutej prírode, a zároveň mu rozpráva krásne príbehy o vtákoch.
Divoká studená rieka, ktorú splavujú spoločne, preverí nielen ich lásku, ale aj pevnú vôľu a schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach.

Pri splavovaní sa Jonathan spozná so skupinkou zvláštnych dievčat z tábora Čungamunga, ktorého členkou bola kedysi aj ona.

Skupinka navonok veselých a zabávajúcich sa dievčat však v sebe nesie ťažký životný osud. Každá z nich je smrteľne chorá a účasťou v lone krásnej prírody, sa im snažia organizátori spríjemniť ich posledné chvíle. 
Dievčatá, ako aj Mary trpia zvláštnou nevyliečiteľnou, Huntingtonovou chorobou.  


Autor:  Joseph Monninger
Názov: Nesmrteľná na vodách
Vydavateľstvo: Ikar

Moja mienka



"Museli sme byť v jednom vesmíre, na jednom kontinente, v jednej krajine, v jednom štáte, na jednej rieke, na malej žltej lodi," pokračovala. "Samá náhoda. A museli sme výjsť z domu v správnom čase, šoférovať takou a takou rýchlosťou, zastaviť sa niekde na obed, alebo aj nie, doplniť benzín, alebo aj nie. Tisícky okolností sa pospájali, aby sme sa nakoniec stretli."


Mňa si kniha dostala hlavne opismi nádhernej prírody, a krásnymi rozprávkami, legendami a mýtmi o vranách, ktoré Mary tak veľmi rozpráva. 

Mary žije zo dňa deň a nerieši čo bude zajtra, alebo na druhý týždeň. Genetická choroba však nad jej životom visí ako meč, no ona vytrvalo odmieta urobiť si dať testy. Chce si užívať život až do konca, a nerozmýšľať nad tým, či to má zmysel. 
Jonathan, hlavný hrdina príbehu, sa rozhodne stáť pri nej až do poslednej chvíle, nech sa deje čo sa deje.
Avšak tieň choroby sa približuje pomaly, pomaličky, v malých náznakoch, záchvevoch tela, tikmi tváre...


"Myslíme si, že svet je veľmi unavený, lebo už zabudol spať!"


Nie je to obyčajný príbeh dvoch zamilovaných, jednoducho čitateľný od prvej strany. Je to o obetovaní sa jeden druhému, užívaniu si spoločných chvíľ, návratu k prírode. Aj keď už od začiatku je úplne jasné ako to skončí, cez to všetko som držala Mary a Jonathanovi držala palce.


"Takúto skutočnú lásku môže zažiť človek iba raz."

O Huntingtonovej chorobe sa u nás vie veľmi málo. Je to vzácne, dedičné neurodegenratívne ochorenie mozgu. Bohužiaľ na ňu niet ešte liečby, lieky slúžia iba na oddialenie choroby.
A tak sa Mary rozhodne plne využiť čas, ktorý jej ostáva. Nezaháľať a netrápiť sa otázkami, PREČO.

Jej sila, chuť do života a láska k prírode dýcha z každej stránky. A ako učiteľka sa snaží predávať svoje posolstvo na mladé generácie, aby jej smrť nebola zbytočná. 
Spolu s bratom (ten sa ochoreniu vyhol), ktorý na druhom konci sveta v Indonézii zas zachraňuje korytnačky a korálové útesy, bojujú za záchranu životného prostredia pre budúce generácie.

I keď sa kniha nečítala úplne ľahko, zo stránky na stránku, a nútila ma premýšľať nad životom, sfúkla som ju za pár dní.

Úryvok z knihy na záver 

"Jedna žiaľ nesie, s dvomi radosť lieta,
tri značia svadbu, štyri malé dieťa, 
päť nesie smiech a šesť zas slzy slané,
a sedem neduh, osem zomieranie,
a deväť striebro, desať zlato lesklé,
jedenásť tajnosť, čo sa vyriecť nesmie..."

                            Škótska rečňovanka o vranách

Komentáre

  1. hmm :D zaujímavá kniha určite porozmýšľam o tom :D

    TeenMumy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keď bude času, treba skúsiť. Ale určite nie na dovolenke...tam si človek musí oddýchnuť :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita