"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

nedeľa 31. decembra 2017

Hlášky z Paláca 8 - Milé, predvianočné prebrepty

"V Jakubove (Paláci) žijú ľudia, čo sa veľmi málo nudia. Stále sú len veselí, smejú sa hi-hi-hi-hi."
Z relácie Zlatá brána - Jakubov 

Dočkali sme sa živí a zdraví ďalšieho Silvestra. (Nuž, uteká to rýchlejšie než by sme si priali.) A dnes sa mi veru nechce ani bilancovať, ani si dávať nejaké predsavzatia, to urobím niekedy nabudúce. Dnes je načim sa zabávať. Smiech je podľa mňa najlepší, najdôležitejší a najzdravší liek proti stresu, strachu a depresii. Keby sa ľudia viac smiali a usmievali (hoc aj sami na sebe ako napr. ja), svet by bol krásnym miestom pre život...


sobota 30. decembra 2017

Novembrová výzva - Cestopis

"Svet sa delí, svet sa delí na farebné svetadiely. Jeden, dva, tri, štyri, päť a šesť, poďme spolu zemeguľu prejsť."
Relácia Hugo Sníček - Svetadiely

Takže, včera som sa vrátila z postapokalyptického sveta, a dnes už cestujem po reálnom svete na druhý koniec sveta... A presne to je to, čo na čítaní milujem. Hoci sa nachádzam v teple domova, moja myseľ i duša sa nachádza, napríklad kdesi na Fidži. A to všetko kvôli tomu, že novembrová knižná výzva patrila práve cestopisom. 

Tiež som mala najskôr v ruke pripravenú iný titul, Rozlúčka s peklom, ktorú napísal Vujity Tvrdko. No nedokázala som sa prelúskať ani prvou stranou bez toho, aby som sa trikrát rozplakala. Potom som tajne dúfala, že medzitým vyjde pokračovanie knihy Fulmaya od Doroty Nvotovej, no nedočkala som sa. A tak som nakoniec skončila s titulom:



štvrtok 28. decembra 2017

Októbrová výzva - Dystopia

"Lidi už jsou nadbytečný, vstávejte z postelí, než nás robot vystřelí všechny na Mars!

Dalibor Janda - Všechno na Mars!

Keď som si povedala, že tohto roku prečítam všetky knihy z knižnej výzvy, ani som netušila, čo znamená žáner - Dystopia. Teraz už viem. Myslím, že v našej dobe sme to nazývali Postapokalyptické sci-fi. A teda, vôbec to nie je moja šálka kávy. Presne tak ako aj filmy, tak i knihy s touto tématikou obchádzam na míle ďaleko. Ale výzva, je výzva. A tak sa mi dostala do rúk brožovaná knižočka

Metalurg
Brandon Sanderson


sobota 23. decembra 2017

Tak som tú výzvu teda nezvládla

"Vánoce, Vánoce přicházejí, zpívejme přátelé. Po roce Vánoce, Vánoce přicházejí, šťastné a veselé."
Settleři - Vánoce, Vánoce přicházejí


Minule sme tak s kamarátmi premýšľali, aké to všetko bolo za našich, mladých čias (nie že by som bola taká stará, ale viac si pamätám). O tom, ako sa o Vianociach, darčekoch a stromčekoch začalo rozprávať až po Mikulášovi, výzdoba sa začala až pár dní pred Štedrým dňom, vianočné reklamy nás neotravovali od novembra s tým, že len bohatá nádielka je správna nádielka, a z rádia nám zneli slovenské a české zimné, vianočné piesne a koledy. 
A bolo to dobré. 



nedeľa 17. decembra 2017

Deti čítajú s TAKTIKom

"Na koči z bielych stúh, škriatok čo mávnutím všetko zmení."
Darinka Rolincová - Cesta do rozprávky

Nebudem klamať keď poviem, že ak sa ma opýta nejaký starý rodič, alebo rodič o radu pre dieťatko či vnúčika, že mám trochu strach. Výber správnej detskej knihy pre konkrétne dieťa je zodpovednejší, ako romantická či historická kniha pre knihomoľa. Povedzme si pravdu, deti sú náročnejší čitatelia, ako dospelí. Im tá kniha musí, ľudovo povedané, sadnúť ako "ric na šerbel", ak teda chceme, aby si vypestovali lásku k písanému slovu. A nájsť tú správnu knihu je skutočne kumšt. I preto som radšej, ak sa tejto práce zhostí naša "profesionálna maniačka na detské knihy", Ivetka. Tá sa skutočne vyzná, tie knihy pozná a vie o čom sú. (Ja som skôr cez náboženstvo, politiku, históriu, životopisy, či ezo.) 

Ale keď už niet na výber a musím, tak sa stále obraciam k titulom, o ktorých mi hovorili moji synovci, či o ktorých viem, že zbožňuje moje dieťa. S troma takými detskými, zaujímavými knižočkami ťa zoznámim aj dnes, v mojom článku. Nuž, tak poď si so mnou zaletieť na krídlach fantázie do detského sveta. 


nedeľa 10. decembra 2017

Malá, predvianočná výzva a malá, vianočná súťaž

"Stačí svetr nebo knížka, všichni chcem však od Ježiška, jen aby byl šťastný a veselý."
Lubomír Lipský - Už se zase tešíme na Ježíška


Malá, predvianočná výzva



Zvianočnieva sa, o tom niet pochýb. Všade kam sa pozriem to začína naberať na obrátkach. Každoročný stres, zhon a chaos je všadeprítomný, no ja som sa rozhodla, že sa tomu nepoddám. Sviatky Vianoc milujem pre ten pokoj a atmosféru a nie pre vražedné tempo. Ignorujem tie vianočné reklamy už od septembra (chvalabohu telku nepozerám), hyperom sa vyhýbam (chvalabohu celoročne), v práci sa usmievam a nevšímam si všetky tie kyslé a nervózne tváre... 


utorok 5. decembra 2017

Jesenný knižný tag

"Keď jeseň príde, má stovky rôznych šiat. Nemusí si žiadne z nich vymýšľať..."
Marcela Laiferová - Jeseň

Vonku je nádherne bielo, za oknom už očakávam Mikuláša, u nás v Paláci to vyzerá ako pred Vianocami a ja sa chystám písať jesenný knižný tag? Presne tak, pretože oficiálne ešte nie je zima. A tak teda stíham splniť výzvu, na ktorú ma nominovala úžasná Mony z blogu Pieseň fantázie (jej tag si môžeš pozrieť TU). Obyčajne sa tagov veľmi nezúčastňujem, pretože: 
Po prvé, donedávna som ani netušila čo to je, až neskôr som pochopila že sú to odpovede na dané otázky (doteraz som sa zúčastnila iba jedného TU).
Po druhé, nemám toľko času na blogovanie, ako by som si priala, a tém v hlave je neúrekom, až mám pocit, že ti nestihnem všetko povedať, ani do svojej sedemdesiatky.
Ale, keďže ma už táto skvelá osôbka nominovala, tak som sa teda rozhodla, že prečo nie. Jeseň milujem, knihy milujem, akurát som nad odpoveďami musela trochu dlhšie rozdumovať. A že je to teda riadny mix a chaos, presne ako ja. 

Tak sa teda mrkni na to, čo som vydumala:


nedeľa 3. decembra 2017

Nechcem počuť tvoj plač

"Beliže mi beli, môj anjelik biely, že mi neuletíš do tej čiernej zemi."
Slovenská ľudová 

Popôrodná depresia. Ťažký, psychický stav po pôrode, strašiak mnohých mamičiek. Priznám sa, i ja som sa ho dosť obávala, keďže som si kdesi prečítala, že častejšie postihuje ženy po cisárskom reze. Našťastie, teraz to už môžem smelo povedať, nič podobného sa u mňa nekonalo, i keď je pravdou, že mi môj náročný syn pripravil v prvých mesiacoch nie jednu horúcu chvíľku, keď som už veru bola so zdravým rozumom v koncoch. Ale cez to všetko som si prvé mesiace s malým neskutočne užívala. Nevedela som sa nabažiť vône môjho uzlíčka, v kuse som mu spievala, tancovala som s ním, užívala som si jeho blízkosť a bol to ten najkrajší a najúžasnejší pocit na svete. 

Bohužiaľ, nie všetky matky mali to šťastie, a svoje materstvo si so svojimi krásami nevedeli užiť plnými dúškami. A práve o tom je prvotina od nádejnej autorky, ktorú ti dnes predstavím:



piatok 24. novembra 2017

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 3. časť

"Obchodný dom to je vlastne novodobý chrám. V ňom tovaru sa klaniame a ten sa klania nám."
Miro Žbirka - Kúp mi knihu


Odpoveď na otázku či ľudia ešte čítajú sme spoločne našli (TU) a čo čítajú sme sa dozvedeli (TU). A ak ťa zaujíma aj odpoveď na otázočku:

Prečo ľudia čítajú?



tak sa pohodlne usaď, a prečítaj si pár odpovedí od obyčajných, normálnych ľudí (rozumej knihomoľov). Pár týždňov som túto otázku pokladala aj našim zákazníkom, knižným maniakom v knižných skupinách, aj niektorým blogerom. Neuveríš, ale dostala som množstvo krásnych a inšpirujúcich odpovedí. Tak sa na ne pozri so mnou:



utorok 21. novembra 2017

Septembrová výzva - Kniha v cudzom jazyku resp. originálnom jazyku

"Mé nadání je všestranné, jsem bystrý, moje sestra ne, však strojařina potkala mě asi omylem."
Zdeněk Svěrák - Promovaní inženýři

Táto výzva bola pre mňa asi nesplniteľná. Z toho dôvodu, že iný jazyk okrem slovenského jednoducho, neovládam. (Čo si môžeš overiť aj v mojom článku o mojom talente na jazyky TU). Našťastie ale, zmilovali sa dievčatá aj nad nami, a povolili nám češtinu. Ale zas čeština pre mňa cudzím jazykom nie je, ale to mi nezabránilo vybrať si nejaké tituly od českých autorov. Chcela som po augustovej výzve (TU) niečo jednoduché, svieže, vtipné. A tak moje ruky siahli po týchto dvoch tituloch, od spisovateľov, ktorých tvorbu si veľmi vážim:


utorok 14. novembra 2017

Objaviť v tom chaose samu seba

"Každý deň je zo mňa iná žena, večer DIVA ráno unavená."
Eva Máziková - Iná žena

V rámci zisťovania svojich zdravotných problémov som sa, akousi zhodou náhod, ocitla aj v ambulancii psychiatria. Bola to taká milá pani, ktorá sa ma snažila zanalyzovať na základe tabuľky, ktorú mi dala vyplniť. Ako to dopadlo, dozvieš sa z niektorých budúcich článkov, dnes sa chcem len trochu zamyslieť nad jednou otázkou, ktorú mi v rámci sedenia položila:

"Ako by ste sa mali definovať, ste skôr extrovert, alebo introvert?"

I, zamyslela som sa. Ak ma už trochu poznáš tak vieš, že u mňa je jednoduchý opis na tri hodiny. Dumala som sa dumala a nakoniec som vyhŕkla: 

"Ja??? Extrovertný introvert. Alebo introvertný extrovert?"

Neviem, čo pani doktorka očakávala, ale nad mojou odpoveďou ostala trochu mierne zaskočená. 

"Mali by ste písať..." odporučila mi
"Budem o tom premýšľať!" odpovedala som ja jej.



sobota 4. novembra 2017

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 2. časť

"Chodí Katka, chodí. Stále čosi hľadá, v ruke drží šlabikár, čítať by ho rada."
Zlatá brána - Šlabikár


V minulej časti o písanom slove som si tak podumkala, či ľudia a prevažne mladí ľudia, ešte čítajú. Veľmi ma potešili aj vaše komentáre a reakcie, iba potvrdili to, čo som si myslela. Že knihy sú ešte stále v kurze. Dnešnú časť by som chcela venovať tomu, čo ľudia čítajú. 

Nechajte výber na nich


"Neexistuje dieťa, ktoré by nenávidelo knihy, existujú iba deti, ktoré nenašli tú pravú knihu."
Frank Serafini


streda 1. novembra 2017

A šibe nám to, alebo (Ne)materská demencia V.

"To sú blázni, myslíte si o nás, blázni, blázni, blázni, blázni, to sú blázni - to isté si myslíme o vás."
Taktici - Blázni


Začínam si uvedomovať, že materská demencia sa vôbec nevzťahuje k tvorbe mlieka, ako som si donedávna myslela. Že jednoducho človeku prešibáva dennodenne iba tak, bez nejakých vonkajších, či vnútorných dôvodov. I preto som tento cyklus nazvala (ne)materská demencia, aby sme si uvedomili, že terčom posmechu sa môžeme stať hockedy. A nemali by sme sa nikomu posmievať. 

Dnes som si uvedomila, že som tu už dlho nemala článok o tom, čo sa mi prihodilo vďaka tomu, že sa môj rozum na pár chvíľ rozhodol opustiť teplo môjho mozgu, a vybral sa na skusy do sveta. Nuž, občas nám život ukáže, že si tú krehkú vec musíme vážiť, inak z toho všetkého ostaneme pred svetom ako blázni. 
No, a takto to dopadne s človekom, ktorý premýšľa nad sto inými vecami než nad tým, čo práve robí:
Apropo, ak si nečítal tie predtým (I, II, III, IV)


pondelok 30. októbra 2017

Morské oko

"Větry fučí ze všech směru, když není máslo jíme Heru, furt dva metry od maléru tak se žije tu u nás."
Jaromír Nohavica - U nás na severu


Keďže sme počas celého leta neboli na žiadnom výlete, ale všetci traja sme namiesto oddychu pilne pracovali, rozhodli sme sa pre jesenný, krátky výlet. Dlho, predlho sme premýšľali, kam sa vybrať takto na pondelok, keďže múzea a kultúrne pamiatky sú v tento deň zavreté. A nakoniec sme to vydumali. Los padol na jedno z najkrajších miest na Slovensku


Morské oko Vihorlatu



sobota 28. októbra 2017

Augustová výzva - Kniha, ktorá získala Pulitzerovú cenu

"Svetlo svieti nám aj v hmlách, už je v nás a rátam s ním."
Pieseň z rozprávky Na vlásku 


Priznám sa, doteraz najťažší oriešok v rámci knižnej výzvy na rok 2017. Že prečo? Ku knihám, ktoré získali nejaké vážnejšie ocenenia mám skutočne rešpekt. Nechcem byť za hlúpu, ale doteraz sa mi veľakrát stalo, že čím viac ocenení, tým pre mňa nečitateľnejšia kniha. Veľa titulov ostalo odložených po pár stránkach. Možno to bolo len tým, že nebol akurátny čas, alebo som bola príliš unavená na vážne témy. 

Preto som aj v rámci tejto výzvy veľmi dlho hľadala ten pravý titul. 

Najskôr som mala vybratú inú knihu v zásuvke, lenže keď som si uvedomila, že už tretí deň čítam rovnakých päť strán a neposúvam sa ďalej, tak som ju opäť odložila do regálu. Veľmi, veľmi dlho som otáľala s knihou, ktorú som si nakoniec vybrala. Dumala som, vyberala niečo iné, ale nakoniec osud (a dievčatá v skupine na MK) rozhodli, že ma čítanie tejto knihy neminie. 




Tak, a dosť bolo rečí, poď sa so mnou pozrieť na knihu:

nedeľa 22. októbra 2017

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 1. časť

"Je to paráda, lehnout si na záda a číst si."
Karel Zich - Paráda

Po tom našom Paláci sa pravidelne premieľa mnoho divných individuí. A nemyslím tým tých, ktorí si prídu kúpiť knihu, no nevedia názov, ani autora, ani o čom bola, ale pred desiatimi rokmi ju videli u kamarátky v knihovníčke, a páčil sa im obal. Nie, takí sú v pohode. Skôr mám na mysli takých, čo nemajú nič na práci, chodia k nám dennodenne, nič si síce nekúpia, ale premúdrení sú jak truhlíci od Ferda mravca. Všetko vedia, kibicuju nám do práce, hovoria zákazníkom čo si majú, resp. nemajú kúpiť, lebo to škodí ich karme, náboženskému presvedčeniu, aj mimozemšťanom. Nuž, ľudia sme všelijakí a mne neprislúcha nikoho súdiť.

Onoho času takto došiel za mnou jeden pán, patriaci do skupinky "divní ľudia", začal úchylne hladkať knihy, a posmešne na mňa zagánil:

"Všetky tieto knihy, aj vaša práca, všetko je úplne zbytočné. Mladých už "toto" vôbec nezaujíma. Ľudia prestávajú čítať, už visia iba na internete."


piatok 20. októbra 2017

Prenasledovaná

"Vidím ťa po tme, keď nie si sama. Vidím ťa v okne, kde niekto ťa má..."
Hex - Vidím ťa

Väčšina z nás, určite mi dáš za pravdu, má doma takého domáceho "škriatka", ktorý nám z času na čas dokáže dvihnúť adrenalín, ale i riadne vystrašiť. Mne teda tie jeho lotroviny lezú riadne na nervy, obzvlášť vtedy, ak sa niekde ponáhľam a zistím, že kľúče nie sú vo dverách, ale v kúpeľni na umývadle. Iné, logické vysvetlenie o ich presune, mimo toho škriatkovského skutočne nemám :-). Poprípade, mi premiestni záhadným, levitujúcim, spôsobom knihu z obývačky do kuchyne. 
Avšak, existujú aj horšie prípady, a to vtedy, keď sa vrátim domov z práce a zistím, že byt je odomknutý a okná sú dokorán. Vtedy mi už začne v hlave vŕtať otázka, či som to takto zanechala ja, alebo mi už skutočne šibe? V tom mojom prípade skutočne ide o moju prepracovanosť a nepozornosť (ešteže sa momentálne môžem vyhovoriť na iného škriatka :-)).


Avšak, vieš si predstaviť, že by sa ti takéto situácie stávali dennodenne? Že sa ti skutočne niekto cudzí pohybuje po byte, prehrabáva vo veciach, že ťa niekto sleduje vo dne, v noci? Liliana, hlavná hrdinka románu, ktorý ti dnes chcem predstaviť, to zažila na vlastnej koži.


piatok 13. októbra 2017

Príbehy skryté za vráskami

"Tíško a kradmo, to sa jej podobá. Prichádza staroba, nezvaný hosť."
Peter Lipa - Tíško a Kradmo



Asi som divná (a nehanbím sa za to), ale ja veľmi rada počúvam ľudí. Či už v práci (ak mám teda viac času a nemusím prekladať knihy z jedného regála na druhý :-)), alebo pri cestovaní v autobuse (ak teda zrovna nečítam erotický, alebo iný, román :-)). Veľakrát sa stane, že mi okrem peňazí zanechajú aj nejaký svoj smutný, či veselý príbeh. A obzvlášť tí starší sú viac ukecanejší. V skratke opíšu svoj život, posťažujú sa na svoju momentálnu situáciu, či pochvália svojimi vnúčatkami.



Pozn. V mojich článkoch o historkách z Paláca sa často vyskytujú aj hlášky deduškov a babičiek. Ale vôbec to nemyslím v zlom :-) 

sobota 7. októbra 2017

Hlášky z Paláca 7 - už sa opäť nenudíme

"a toužil jsem se prodavačem stát."
Michal Tučný - Prodavač
Tri a pol roka zbehli ako voda, a ja som sa ani nestihla spamätať z rýchlosti, s akou mi vyrástol syn z bábätka v šuhaja - škôlkára. A tak, ako on nastúpil do svojej práce, učiť sa a zabávať, i ja som sa taktiež vrátila do práce, taktiež sa zabávať a učiť. A pocit to bol taký, že v piatok som odišla domov z práce, a v pondelok som opäť nastúpila. Je vôbec možné, že ten život tak brutálne letí? Nemožné. No, je to tak. 

Ale nie o prchavosti života som dnes chcela rozprávať. Dnes by som ti chcela v krátkosti, na skutočných prípadoch ilustrovať, prečo je pre mňa (a myslím, že môžem rozprávať za všetkých), veľká česť pracovať s ľuďmi. 


utorok 3. októbra 2017

Minimaratón 2017

"Utíkej Káčo, utíkej, utíkej, honí tě kocour divokej."

Česká ľudová pieseň
Rok sa s rokom stretol, ani sme sa nenazdali, a za nami je ďalší ročník Košického maratónu. A že som sa na neho poriadne i poctivo pripravovala celý rok. Pravidelne (raz, dvakrát do mesiaca) som behávala po lese, a počas pobytu na dedine pod les a späť, minimálne dvakrát do týždňa... Nebudem ani hovoriť, že moja kondička je presne na takej istej úrovni, ako bola predtým. Odbehnem pár metrov a zbieram pľúca po zemi. Avšak, mňa ani to nezastaví, ani mi to neuberá na mojom entuziazme a chuti behať. 

94. ročník Medzinárodného maratónu mieru 2017


Minulý ročník (ak si ešte nečítal TU), dopadol celkom dobre. Malého som odnosila na chrbte v nosiči, synovec dobehol i keď s menšími problémami, lebo precenil rýchlosť hneď na začiatku. Avšak, ako poloprofesionálny športovec už pochopil, ako sa to správne robí.  



sobota 30. septembra 2017

Júlová výzva - príbeh odohrávajúci sa na mori, ostrove, pláži 2. časť

"Nad hlavou nebe mám, pode mnou se moře vzdouvá, vyplul jsem, nevím kam. Daleko je břeh."
Jarek Nohavica - Zbludilý koráb


Priznám to otvorene, nie som milovník filmov a kníh a´la Robinson Crusoe, či Stroskotanec. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ja viem, že sú to silné príbehy o prežití a o tom, kam až človek zájde v rámci svojho prežitia a vôbec, no ja sa pri tom všetkom nudím. A pritom mám rada filozofické a psychologické dumky, sondu do ľudského charakteru, siahodlhé monológy a dialógy. No nemusí sa to práve odohrávať na opustenom ostrove, či na lodi uprostred oceánu. Naozaj som za dlhé roky nenašla knihu, ani film, kde som sa pri tejto téme dostala ďalej, ako po dvadsiatu stranu. 


piatok 22. septembra 2017

Minule, keď som čítala v autobuse...

"Pár kníh, ty spíš a ja rýchlo čítam, ó ó, mám lásku z písmen."
Eva Kostolányiová - Pár kníh

Cestovanie MHD-čkom má svoje výhody. Že nevieš aké?
Tak napríklad si trénuješ nohy, keď sa po dvadsiatich minútach čakania na spoj radšej rozbehneš pešo. 
Alebo si cibríš svoju trpezlivosť tým, že nerozmlátiš označovač lístkov, keď ti už po tisíci raz zle stiahne kredit z peňaženky, poprípade nestiahne vôbec, alebo ti roztrhne lístok, alebo nefunguje, alebo... (doplň :-)).

A určite by sa tých výhod našlo viac, ale ja chcem dnes v krátkosti hovoriť o tej najväčšej. Môžem si počas jazdy čítať. Ja to viem veľmi dobre oceniť, keďže odkedy mám dieťa tak toho času na čítanie je málo. 
Predtým som čítavala na toalete, lenže odkedy si vyklepávame so synom cez dvere morseovku, dá sa to len veľmi ťažko. 
Potom som zvykla čítať večer v posteli, lenže teraz poväčšine zaspím skôr ako moje dieťa, ktorého sa snažím uspať.
Možno si povieš, tsa, predavačka kníh, môže si čítať v práci, ale povedz mi úprimne. Už si niekedy stretol v kníhkupectve predavačku s vyloženými nohami a nosom zaboreným v knihe?



streda 20. septembra 2017

Júlová výzva - príbeh odohrávajúci sa na mori, ostrove, pláži 1. časť

"Láska pri mne stoj, kým plávam na ostrov márnych nádejí."
Pavol Habera - Ostrov márnych nádejí

Že júlová výzva? V septembri? Nuž, pracovné povinnosti a okolnosti tak rozhodli. V lete bolo menej času na čítanie, skutočne sa začínam obávať toho, či tých tridsať kníh do konca roka "zmáknem"... Ale o tom som dnes nechcela. Dnes sa budem venovať knihám, ktoré sa venovali júlovej knižnej výzve:

Kniha odohrávajúca sa na mori/lodi/ostrove/pláži



sobota 16. septembra 2017

Čomu ma naučil čas bez zrkadla

"Vidí plno jinejch věcí a to za to stojí přeci."
Jiří Suchý - Márnivá sestřenice


Jeden by ani neveril, aké jednoduché a oslobodzujúce je ráno vstať a fungovať bez toho, aby sa pozrel do zrkadla. Ver, alebo never, svet je krajší ak si uvedomíš, že nie si otrokom tej divnej sklenej veci na stene. Že sa dá existovať aj bez toho, aby ti ustavične niekto pripomínal všetky tvoje nedostatky a nedokonalosti. Ty sa cítiš dokonalou takou, aká si. 
Možno sa mi objavil ďalší sivý vlas, možno mi život do tváre vryl novú vrásku, alebo sa mi na bokoch vytvorila ďalšia tuková zásoba (čo nevadí, keďže zima sa blíži :-)). 



utorok 12. septembra 2017

Možno je krásny, ale k ničomu

"Padla hviezda na balkón, vylúdila biely tón."
Detská pesnička - Padla hviezda


Momentálny byt v ktorom žijeme nás zaujal hlavne svojim veľkým balkónom. Ako sme sa len tešili s mojim chlapom, že si na ňom v lete budeme robiť pikniky, popíjať kávičku či vínko, s dobrou knihou relaxovať po ťažkom dni. 
Už som si predstavovala bylinkovú záhradku so všetkými tými kuchynskými rastlinkami, ako si ráno skočím pre milované cherry paradajky na chlebík a môj chlap pre chilli papričky do polievky... 


piatok 8. septembra 2017

Keď chlap začína strácať záujem o prsia

"Silný a odvážny, plachý a nesmelý, pobeží v ústrety tajomstvám dospelých."
Pavol Hammel - Cez plece

Príroda vždy vie, čo robí :-)


Pred pár rokmi som bola na USG prsníkov v rámci preventívnej prehliadky, kde mi pani doktorka povedala, že mám dostatok mliečnych žliaz, a keď raz budem chcieť dojčiť, tak to budem mať jednoduché. Samozrejme, že som si hneď spomenula na svoju mamu, ktorá dojčila pár mesiacov, na svoje sestry, ktoré dopadli v podstate rovnako. Pomyslela som si, genetika nepustí, a hold, veľké kozy sú na sex, malé na dojčenie. Ale keďže mám rada výzvy a cesty ťažšieho odporu, tak som si povedala, že ja to zvládnem:

Dúfam, že budem dojčiť!

To bola prvá veta, ktorú som si povedala, keď som zistila, že mi pod srdcom rastie nový život. A že boli začiatky ťažké, to som už písala niekoľkokrát. Ošo plakal a plakal, a jediným spôsobom na jeho vypnutie (upokojenie a uspanie) bola dida a nosič (šatka). Poviem to rovno, bez týchto dvoch abnormálne obrovských hrboľcoch na hrudi by som to nedala v psychickom zdraví a vo svojej pôvodnej farbe vlasov. Príroda skutočne vie čo robí, a prečo práve ja som bola takto štedro obdarená :-))).


Zdroj obr: mamila.sk

pondelok 4. septembra 2017

Čím viac sa snažím, tým horšie to dopadne

"Plán ako prežijem. Plán ako zmeniť deň. Plán ako prežijem, bez strát."
Polemic - Ako to prežijem

Priznávam, meškám s týmto článkom skoro mesiac, ale keď situácia a všetky ostatné situácie nedovolia, musíme sa s tým zmieriť.

Tri roky zbehli ako nič



Môj syn oslávil tri roky. Sama tomu nemôžem uveriť, že sa mi jeho i seba podarilo udržať v psychickom i fyzickom zdraví. Vravím to hlavne kvôli tomu, že neviem variť, poriadne sa postarať sama o seba. Avšak to maličké čudo ma za tie roky veľa naučilo. Napríklad som si uvedomila, že žena je od prírody vybavená inštinktom, ktorý ju privedie na tú pravú cestu. Či už je matkou, alebo nie. Všetko, čo sa nám stane sa nám nedeje náhodou, ale má nás postrčiť na správny smer. Ja som za túto lekciu neskonale vďačná, a každý deň ďakujem, že som počúvla svoj vnútorný hlas, ktorý mi našepkával, čo robiť. O tom ale niekedy nabudúce, dnes sa chcem venovať mojej nevydarenej oslave. To sa hneď pozná organizačný talent...:-)



streda 30. augusta 2017

Ak si obalíš nervy, nakoniec je z toho celkom zábava

"Ve středu zabalím kufry a zavolám taxík..."
Vlasta Redl - Za deset 10

Nadávam ja na tú košickú MHD, ktorá niekedy poriadne dokáže vytočiť človeka do nepríčetnosti a skúša, kam až môže zájsť, ale to som ešte netušila, akú dávku trpezlivosti potrebujú ľudia žijúci na dedine, ak sa chcú dostať napríklad z takého Kašova do Košíc. Zažila som to dobrodružstvo na vlastnej koži, keď som musela chodiť každý deň na rehabilitácie. 
Príde?
Nepríde?
Asi tak som sa cítila dennodenne na zastávke.


streda 23. augusta 2017

Dovolenkové perličky 2.

"S úsmevom sa lepšie hoja rany na duši, úsmev všetky naše žiale ľahšie vylieči."
Kollárovci - Kráčajme s úsmevom


Poznáš ten pocit, keď máš v hlave toľko námetov na články, a tak málo času? A keď sa konečne dostaneš na chvíľu k PC tak ti nenapadne jediná normálna myšlienka, s ktorou by si sa podelil so svetom? Presne tento pocit zažívam v posledných dňoch. Možno je to tým, že sa mi v hlave premieta film v podobe môjho nového románu a ten sa derie na povrch stále intenzívnejšie. Alebo je to tým, že iba niečo zbieram, zaváram, preváram, nakladám, a potom iba padnem ako ranená breza do postele a som rada, že stihnem podvečerný beh, či výlet na bicykli do vedľajšej dediny. 

Bázovo-cukinový džem, môj výmysel. Možná pridám recept...

streda 16. augusta 2017

Ak sa toho nevieš zbaviť, ignoruj to

"Človek beží po lúke, pavúka má na ruke. Či ten človek či ten vie, ako ničí okolie."
IMT Smile - Pavúk

Odkedy som na chalupe, chodím po záhrade, zbieram bylinky, korenie, ovocie a zeleninu zásadne naboso. A takisto za mnou cupká aj môj malý Ošo. Je super cítiť pod nohami zem, trávu, rosu, občas i kamienky. Dva mesiace chodím po ďateline a skoroceli, ktoré sú plne obsypané opeľujucími včeličkami bez akejkoľvek ujmy na zdraví. 


streda 9. augusta 2017

Iba dýchať a byť. Čo je viac?

"Když na člověka sedne blues a všechno na něj padá, zakoupí si láhev vína a nové písně skládá."
Karel Plíhal - Když na pavouka sedne blues

Dnes mi dovoľ takú malú dumku o behaní, živote a pominuteľnosti chvíle. Zas mierne popletený, chaotický a zmätený článok, presne ako moja nálada :-). Sem tam padne blues aj na pisálka a takto to potom končí. Ešte že sa z toho vieme vypísať :-)  


pondelok 7. augusta 2017

Hlášky nielen z Paláca 6

"Ja vyhrávam na garmoške, všetkým ľuďom do kroku. Je mi ľúto - narodky mám iba raz v roku."
Pesnička krokodíla Geňu

Eh, ale to ubehlo. Rok sa s rokom stretol, ani som sa nenazdala, a už sme opäť raz o 365 dní starší. Avšak, ako moja sestra hovorí:

"My ženy nestarneme, my zrejeme ako víno."


streda 2. augusta 2017

Júnová výzva - detská kniha

"Každý snad má svuj dětský svět, chtěl bych si najít cestu zpět."
Bratři Jurkové - Návraty do dětství


Že júnová výzva teraz v auguste? A že kde som bola doteraz? Na chalupe, kde nieto veľa času ani možností posedieť a vypustiť zo seba príval myšlienok. Preto dnes bude tento článoček o detských knihách kratší, než si u mňa zvyknutý. A to je i dôvodom toho, prečo meškám s plnením knižných výziev.

Hoc som už nejaký ten rôčik dospelá, to vôbec neznamená, že nesiahnem po detskej knihe. Práve naopak, strašne rada sa vraciam do detstva aspoň týmto spôsobom. A odkedy mám syna, je to o to častejšie, keďže mu veľa čítam všetky tie detské knihy, ktoré boli onoho času čítavané mne, a pri ktorých som sa ja učila čítať. Veľmi mi záleží na tom, aby si moje dieťa vypestovalo takú lásku k písanému slovu, ako mám ja. A to nielen preto, že knihy predávam, ale hlavne preto, lebo v knihách sa dá toho toľko nájsť, toľko sa z nich naučiť, toľko toho precestovať, a tak výborne oddýchnuť a utiecť z reality dnešného sveta. 

sobota 15. júla 2017

Slušnosť sa už nenosí

"Nie, nie, nie, nie veru nie. To nie je slušné správanie!"
Súd - Pieseň z relácie Zlatá brána


Život na dedine sa od mesta líši v takých milých maličkostiach. Okrem toho, že všetci dookola vedia skôr ako ty, čo máš dnes na pláne, koľko húb si nazbierala, či čo si varila na obed, taktiež mám pocit, že ľudia si tu viac všímajú ako a čo máte na sebe, či ste to čírou náhodou nemali oblečené i včera, a už dumajú, či sa vám náhodou nepokazila práčka. 


pondelok 10. júla 2017

Moja letná výzva - bojkot zrkadiel

"O vlasy už nestará se, a diví se světa kráse."
Marnivá sestřenice - Jiří Suchý


Dnešným článkom asi mnohí ľudia nado mnou ohrnú nos, pomyslia si svoje, či poťukajú na čelo, ale za tie roky som si už na to zvykla a ja sa za seba už nehanbím :-). 

I naďalej ostávam sama sebou



Toto moje posledné, voľné-nepracovné leto, ktoré mám ešte pred sebou, som sa rozhodla, že si ho poriadne užijem. Že ako? Rozhodla som sa, že na pár mesiacov z môjho života vypustím jednu otrasnú vec, ktorá mi systematicky ničí moje duševné zdravie. 
https://www.youtube.com/watch?v=1x4m9i2aEP4

piatok 7. júla 2017

Láska je láska

"Keď odídeš, kto ťa objíme tak ako ja? Kto povie ti večer spí, láska moja?"
Miro Jaroš, Dominika Mirgová - Na pokraji síl

Minulého roku som náhodou objavila mladú kočku - blogerku, ktorej blog i štýl písma som si okamžite obľúbila. Jej blog je typický krásnymi fotografiami, radami do života, hľadaním drobných maličkostí, ktoré robia svet krásnym, ale i rešpektom k prírode a všetkému životu. Doteraz mi slúži ako inšpirácia na kozmetiku, ktorá nepoužíva chemikálie, palmový olej, či ingrediencie testované na zvieratách. 
Po niekoľkých mailoch a komunikáciach, ktoré sme si medzi sebou vymenili nebolo ťažké zistiť, že je to milá, jemná, inteligentná citlivá a introvertná osôbka, s ktorou dokážem predebatovať aj hodiny. A po osobnom stretnutí sa tento pocit iba prehĺbil. Uvedomila som, že hoc je úplným opakom mňa, akoby sme obe boli z iného sveta, na život, svet a ľudí máme skoro rovnaký názor. 

Avšak to najdôležitejšie, čo som sa od nej naučila je to, že som sa prestala na ľudí pozerať skrz prsty, posudzovať podľa názoru a tolerovať ľudí s opačnou orientáciou. 


sobota 1. júla 2017

Artfilm Fest aj v mojom meste 2017 2. časť

"Šetri ma, prosím ťa šetri ma, dnes večer mám lístky do kina."
Lasica & Satinský - Fair Play


Tak som tu po týždni späť s pokračovaním článku o festivale filmov, ktorý som tohto roku navštívila. V minulom článku som ti predstavila jeden film, ktorý som na ňom zhliadla, v tomto by som rada priniesť moje pocity z ďalších dvoch snímkov. Nuž, nič moc, ale ja som vôbec rada, že som sa dostala aspoň na niečo, a z tej širokej ponuky filmov som si mohla vychutnať aj tú trošku. 



streda 28. júna 2017

Ďalší zoznami vecí, ktoré ja nikdy robiť nebudem, keď budem matkou

"Ale život nebeží, tak ako práve chceme,"
Miro Žbirka - Možno sa ti zdá

Onoho času, kdesi na začiatku som napísala článok o tom, ako som si kedysi, keď som ešte nemala deti, predsavzala, že niektoré veci nikdy robiť nebudem, a že sú mi proti srsti. A ako ma Ošo donútil nejaké to myslenie a konanie zmeniť. 

Čas o niečo pokročil, konkrétne o dva roky, a ja som si uvedomila, že táto dilema, porušovať všetky svoje predsavzatia z pubertálnych a premúdretých čias vo mne ešte zostáva, no môj syn ma núti siahnuť až na dno svojich možností, a niektoré veci meniť z hodiny na hodinu, zo sekundy na sekundu. 



nedeľa 25. júna 2017

Artfilm Fest aj v mojom meste 2017 1. časť

"V kině jsem ti první pusu dal, v tu chvíli zapomněl jsem, kdo v tom filmu hrál."
Petr Rezek - Kino Glória


Neúprosný čas. On nie že uteká, ale tryskovým šprintom si to mieri ku cieľu. Že o čom točím? Ešte včera som písala o svojom prvom "orgazme" so skutočným filmovým festivalom konajúcom sa v Košiciach, a ani som sa poriadne neotočila, a "paľe", už je i po tom druhom. Nuž, popravde, ten prvý za veľa nestál. Jeden film, jedna (možno) celebrita a hotovo. Moja chyba, neskoro som sa uvedomila. A tak som ten minuloročný končila slovami:


"Ale o rok, pánečku, o rok si to skutočne užijem!"

Nuž, a ako som teda dopadla o rok, teda teraz? 



streda 21. júna 2017

Dovolenkové perličky

"Ach ten je môj, ten sa mi podobá"
Peter Lipa - Podobnosť čisto náhodná


Dnes nemám veľmi rozdumovačnú náladu, ale i tak mám chuť niečo napísať, tak som sa rozhodla, že ti dnes prinesiem pár príbehov a hlášok, ktorý priniesol náš pobyt v Kašove. Nevravím, že to bude zas tak vtipný článok, ako ja len dokážem zosmoliť, ale chcem ti trochu priblížiť dôvod, prečo nám je tam tak dobre :-)




nedeľa 18. júna 2017

Májová výzva - kniha so zvieraťom

"Na vŕšku v javorí, smutný vĺčok vyje, líška sa ho spytuje, vĺčko, čože ti je?"
Slovenská ľudová pieseň

Zas trochu opozdene, ale akosi trávim čas mimo civilizácie, a viac čítam ako píšem. A konečne sa dostávam, v polovici júna, k májovej výzve, ktorá znela: 


Kniha so zvieraťom



Musím sa priznať, že za čas pôsobiaci v Paláci mi rukou prebehlo množstvo kníh, kde sú hlavnými hrdinami zvieratká všetkého druhu. Či už šlo o náučné knihy, alebo o romány, bolo ich naozaj dosť. A každá jedna z nich bola svojim spôsobom zaujímavá, keďže ja zvieratká a ich príbehy fakt milujem :-). 

Ale, nechajme minulosť minulosťou, a poď sa teda pozrieť na knihy, ktoré mi prešli rukou v máji a začiatkom júna.


utorok 6. júna 2017

Keď ťa ľudia nečakane prekvapia

"Ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné."
IMT Smile - Ľudia nie sú zlí


Ja som typ človeka, ktorý nie je prílišným optimistom, ale zas ani priťažkým pesimistom. Skôr takým klasickým realistom, ktorý verí, že všetko dobre dopadne, ale je pripravený na všetko. Pri práci s ľuďmi sa naučíš byť tak trochu aj psychológ, a vieš, čo od tejto rasy môžeš očakávať. 


https://gust.com/companies/nyu-student