"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 10. júla 2017

Moja letná výzva - bojkot zrkadiel

"O vlasy už nestará se, a diví se světa kráse."
Marnivá sestřenice - Jiří Suchý


Dnešným článkom asi mnohí ľudia nado mnou ohrnú nos, pomyslia si svoje, či poťukajú na čelo, ale za tie roky som si už na to zvykla a ja sa za seba už nehanbím :-). 

I naďalej ostávam sama sebou



Toto moje posledné, voľné-nepracovné leto, ktoré mám ešte pred sebou, som sa rozhodla, že si ho poriadne užijem. Že ako? Rozhodla som sa, že na pár mesiacov z môjho života vypustím jednu otrasnú vec, ktorá mi systematicky ničí moje duševné zdravie. 
https://www.youtube.com/watch?v=1x4m9i2aEP4

A tou je... ako si už správne pochopil, zrkadlo. 


"Keď sa vidím v zrkadle, som so sebou spokojný"



Nedávno si po rokoch zaobstarala zrkadlo jedna z mojich sestier, nebudem konkretizovať ktorá. Roky snívala o veľkom zrkadle na stene, než jej teda jej chlop splnil želanie a domov jej také zrkadlo priniesol. Stačil jeden pohľad, a katastrofa bola na svete. Odvtedy sa rátajú kalórie aj na jablkách, a ja si nemám s kým dopriať červené víno, pretože je to brutálne kalorická bomba (niežeby si ho niekedy so mnou dopriavala, ale to vôbec nie je podstatné). To čo som tým chcela povedať je to, že odkedy má zrkadlo, vidí na sebe iba to zlé. Tuk tu, stria tam... no hotovo.  

Došlo to tak ďaleko, že keď môj chlap utrúsil na margo nejakej herečky či moderátorky (nechci odo mňa ktorej, lebo mojich očiach vyzerajú všetky rovnako): "Nepribrala ona?", už sa sestra začala pretŕčať pred zrkadlom: "Kde, kde, kde?"  


Tento diabolský, obrovský vynález na jej stene "onehdá" zbadal môj chlap, zbláznil sa a o inom ani nehovoril:

"Aj my si kúpme také zrkadlo!"
"Aj ja chcem také zrkadlo!"
"Prečo my nemáme také zrkadlo?!"


Tu sa mi niekde hlboko v mozgu začala vynárať otázka, čo tým chce asi chlapec povedať. Či sa pod tou nenápadnou myšlienkou neschováva nejaký skrytý odkaz (my ženy sme v domýšľaní expertky):

"Chce mi vari naznačiť, že reku, aj ja mám niečo robiť so svojou postavou?"
"Alebo mi nebodaj dáva taktne najavo, už nevyzeráš tak dobre ako keď sme sa spoznali?"

Tak som sa do toho zrkadla pozrela:



"Nad svým obrazem zoufám, slzy ve vočích mám"


Rozumej, niežeby som "vypatrala jak Quasimodo", ale okamžite som si zbadala všetky svoje vrásky, ktoré mi tam museli zanechať tie neprespaté noci, tu tam prestriebrené vlasy, ktoré mi na hlave zanechal môj chlap so svojimi skvelými nápadmi, celulitída tiahnúca sa mojim kedysi krásnym pozadím a to už nehovorím o svojej hrudi, o ktorej som už toho popísala, a ešte popíšem...

A už aj keď si odmyslím všetky tie svoje krásne, rodičovské nedostatky, moja fantázia, ktorú som rokmi hnojila horormi od Krvavej Mary až po Mirrors, tam jednoducho kútikom oka stále zahliadne niečo, čo tam nepatrí, čo sa iba tak mihne za hranicami nášho sveta.


Takže je to jednoznačné a ultimátne: 


"Buď ja, alebo zrkadlo!"

Nuž uvidíme, dám ti vedieť :-)


Pri sledovaní sociálnych sietí, občas aj televízii či čítaním divných časopisov na našej toalete si uvedomujem, že spoločnosť kladie hlavný dôraz na výzor a vonkajšiu krásu. A ľudia vôkol vynakladajú obrovské množstvo svojej energie na to, aby sa tomuto trendu čo najviac priblížili. Stále a dookola riešia to, ako kto vyzerá, čo má kto na sebe, kde komu trčí nejaký vlas na hlave, ale neriešia povahu, dobrotu a láskavosť. 

Fungovalo to tak v minulosti, a funguje to tak aj doteraz a trochu sa bojím, že to tak bude fungovať i v budúcnosti. Hlavne keď vidím 12-ročné dievčatká, ako na youtube či na svojich blogoch učia iné deti líčiť sa, obliekať sa podľa najnovšej módy, akú kozmetiku používať, zmocňuje sa ma pocit, že i naďalej bude pravý charakter schovaný za vonkajšiu fasádu a tí, menej atraktívnejší budú iba blúdiť po zvoniciach.

Ľudia sú príliš zahľadení do seba, až nevidia tú krásu vôkol. 

A minimálne u seba to chcem zmeniť a tak teda idem do toho:




Bojkot zrkadiel



Niekde tu skrtol vo mne plán, že prečo si nevyskúšať nejakú vlastnú výzvu. Tým, že leto trávim na chalupe, kde je absolútne jedno (teda aspoň mne), čo mám na sebe keď plejem záhradu, zbieram bylinky, behám po poli, varím výživu či sirupy, alebo si idem dať pivko do "kvázi krčmy", kde sa ti ani neodzdravia na pozdrav. 

Že teda, skúsim si to, nepozerať sa do zrkadla a hľadať kde mám čo väčšie, kde mám čo menšie, koľko zas nových čiar mi do tváre vkreslil hurikán Ošo. Už ma nebaví pestovať si svoju negatívnu energiu, smútok, ktoré ma objímajú, keď ani po pol roku intenzívneho behu, cvičenia, šmirgľovania tela, vysadenia sladkostí ešte stále moje telo neopúšťa dobre usadená pomarančová koža, tuky okolo pupka a vyrážky. Za to vlasy, ktoré by som si rada ponechala, tie naopak kričia veselo zbohom (celý svet je hore nohami). 


A tak sa už od začiatku júla do zrkadla nepozerám. 


A pravdu? Cítim sa lepšie. Uvoľnenejšie, odviazanejšie, slobodnejšie, šťastnejšie. 


  • Nič ma nenúti k tomu, aby som si vytláčala vyrážky a tým zhoršovala priebeh ich hojenia.
  • Už ma netrápia sivé vlasy, ani pneumatika okolo pása.
  • Viac sa usmievam na ten upršaný svet, a hoc sa slnko akosi predo mnou schováva za mrakmi, ani to mi nebráni užívať si neustále vysedávanie za ovocím a bylinkami.
  • Keď chodím behať na pole, je mi totálne jedno, čo si o mne kto myslí, aj keď mám na sebe natrhnuté legíny a škvrnu na tričku.


Zas, ale aby si si nemyslel, že som na seba zanevrela, to zas nie. Vyrobila som si z ruží pleťovú vodu, ktorou si pravidelne čistím tvár, aj sa natieram krémom, a ak mi náhodou na tvári ostane flek, môj synček príde a utrie mi ho. Genetike môžem vďačiť aj za to, že sa nemusím holiť, skoro nikde na tele, obrovská výhoda pri bojkote zrkadiel.

A keď potom príde môj malý Ošo, pohladká ma po tváričke, pobozká ma a zahlási:

"Mamka si krásna a ja ťa ľúbim najviac na svete,"

tak si to konečne užívam bez toho, aby mi nejaké trápne zrkadlo povedalo, že to nie je pravda. Ako to bude pokračovať, ešte neviem. Sama som zvedavá, či to do konca leta zvládnem. Pre svoje vlastné dobro dúfam, že áno. A nemusíš sa báť, so svojimi poznatkami sa ti určite pochválim.


A čo ty, ako dlho by si zvládol/la nepozerať sa do zrkadla?

A s týmito slovami sa na dnes s tebou lúči, pekný deň ti praje a na ďalšie stretnutie sa teší

Ali Čaja z Paláca


Na záver obrázok, ktorý ma inšpiroval k mojej výzve:



16 komentárov:

  1. Vyborne...asi sa aj ja skusim na toho nepriatela-zrdkadlo vykaslat
    https://fashpirationsblog.wordpress.com/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak si nie si istá, že to zvládneš na dlhšie, skús si dať aspoň pár dní. Oslobodzujúci pocit, vrelo odporúčam :-)

      Odstrániť
  2. Vsak ja to zrkadlo kvoly tebe zakryvam v kupelni. A neratam kazdu kaloriu. :(( Vsak dovolenka je nato aby som si uzila. Tak si uzivajme. :)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď to je aj moja reč. Ale keď ja užívam nielen na dovolenke ale stále pokiaľ sa dá. A zrkadlo mi v užívaní ničí dobrú náladu :-). Takže ho zakryť a byť spokojný :-)

      Odstrániť
  3. Tak to je teda poriadna výzva a veru neviem, ako by som ju zvládla. I keď musím súhlasiť s tvojimi názormi a dôvodmi. To zrkadlo naozaj spôsobuje a vyvoláva množstvo nepríjemných a hlavne zbytočných myšlienok, ktorými sa potom trápime. Ja sa snažím zosúladiť svoje vnútro s vonkajškom, i keď, po tvojej poznámke som sa akosi zamyslela, že aj u mňa platí, že sa väčšinou viac starám o svoj vzhľad než charakter. Niežeby som bola bezcitná a hnusná k ľuďom, no predsa len ma trápi ten výzor o niečo viac. A tak by možno bolo skvelou výzvou pre mňa zmeniť to. Nuž, skvelý článok (a hlavne myšlienka). Teším sa na ten o výsledkoch.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja tomu rozumiem. My ľudia sme takí, že sa chceme zapáčiť v každej situácii a každému. Ale ono sa to nedá, stále sa nájde niekto, komu sa nebudeme páčiť a nič s tým nenarobíme. A ani hodiny pred zrkadlom, ani plač nám nepomôže. Ale určite si nemyslím, že by si bola kvôli tomu hnusná na iných a ani to, že staráš viac o zovňajšok. Možno je to len pocit, ale ak by to tak bolo, určite by ťa to netrápilo. A verím, že by sa ti to určite podarilo. Niekoľko dní bez zrkadla...
      Ďakujem za koment, určite koncom leta napíšem, ako som pochodila a koľko trapasov sa mi podarilo vystrojiť :-)

      Odstrániť
    2. To som si už našťastie uvedomila, že človek sa ani výzorom či charakterom každému nezapáči. A prestala som sa k niečomu takému aj približovať. Snažím sa byť jednoducho spokojná, no niektorých ľudí chceme predsa len "očariť" o niečo viac, haha. :) Na tie trapasy som zvedavá!

      Odstrániť
    3. No to je jasné, že keď sa nepáčime všetkým ale aspoň tomu jednému sa chceme zapáčiť najviac :-). A človek potom sa stará o seba o niečo viac ako normálne :-) a je super ak ho aj očaríme. Ale vtedy sme nafičaní endorfínom a oxytocínom a cítime sa najkrajšie na svete. Ale to je zas iný prípad...
      Ja sama som zvedavá na to, čo mi to prinesie. Necháme sa prekvapiť...

      Odstrániť
  4. Já se naučila jediné. Ve chvílích kdy mi to opravdu nejméně sluší, jsem se tvrdě postavila k zrcadlu a dívala se na sebe. Usmívala se a dívala se do té doby, než jsem byla smířená, spokojená a nakonec si říkala, že mi to sluší :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj to je cesta... ja ale asi nie som na to dosť silná. Akonáhle by som sa postavila akokoľvek dobre naladená pred zrkadlo, už by ma dobrá nálada prešla... Preto sa usmievam a som so sebou spokojná, hoc si na seba navlečiem vyťahané gate a starú košelu a cítim sa skvelo. Žiadne zrkadlo mi ilúzie brať nebude :-D
      Je to skvelé, že tebe sa to darí, a snáď sa raz dostanem aj ja do takej fázy, že zrkadlo nepriateľom nebude. Ono v podstate ani nie je, lebo je to jediná vec, ktorá ti povie pravdu do očí, nech je akákoľvek, no ja momentálne nechcem počuť pravdu :-D.
      Ďakujem za koment

      Odstrániť
  5. no... ja doma mám zrkadlo v kúpelni, a také naozajstné nemám:-) nejaký náznak na dverách od skrine, ale to sa skladá z dielov, takže to značne skresľuje...o to väčšie "depky" pri akože nákupoch v obchoďákoch .... vysvietené vyblískané "rozširovacie" zrkadlá chi chi .... a pri tých mojich výletoch (lodičkových) po zrkadle zväčša ani chýru ani slychu - akosahovorí:D:D:D takže týždeň bez zrkadlá - v pohode .... sem tam odraz v niečom, ale to také skreslené, takže OKI :D:D:D ... ale popravde keď sa dostanem k "naozajstnému zrkadlu" vtedy horko prehorko zaplakávam:( ....inak pohoda:D:D:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Janka, ty? Kočka na pohľadanie :-O? Neverím...
      Keďže som momentálne na chalupe mimo civilizácie a ešte dva mesiace budem odrezaná od sveta, našťastie mi návštevy obchodných centier s nablískanými zrkadlami nehrozia. CHvalabohu. Lebo momentálne sa cítim skvelo, krásne a nechcem, aby mi niečo ten pocit skazilo.
      Inak, taký náznak máme aj my doma na skrini, a občas keď od článku dvihnem hlavu a uvidím človeka oproti, tak sa k smrti vydesím. A to ani nie zo seba :-D
      Ďakujem za koment

      Odstrániť
  6. pfu, tak toto je fakt naozajstna vyzva, neviem ako by som zo zvladla ked v kupelni mam zrkadlo a aj v izbe jedno velke. kazdy den sa do neho pozeram :D no ten posledný obrázok s mášou je pravdivý, vela ludi v tomto svete sa hraje ako vas kamarat ... je to smutné ale stale mam usmev na tvari a idem si svoje :)

    http://teenmumy.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A tak je to super. AJ vo chvíli keď je nám do plaču sa musíme smiať. A ja momentálne aj vtedy, ak mám fúzy od kávy, pretože som sa nepozrela do zrkadla a vybehla s dieťaťom na ihrisko. A je mi to jedno :-)
      Ja osobne by som hlavne v kúpeľni asi nemohla mať zrkadlo, pretože práve v tých veľkých zrkadlách vidím to, čo by som nemala. A nemyslím tým moje nedostatky, ale tie veci schované v kútikoch oka, keď sa svetlo odráža od vodnej hladiny a vytvárajú sa optické hry :-).
      Ďakujem za krásny komentár a prajem viac dôvodov na úsmev :-)

      Odstrániť
  7. Myslím, že bez zrkadla by som bola omnoho šťastnejšia, avšak myslím, že zrkadlo je ku mne celkom ohľaduplné a cítim sa na to, ako vyzerám. A cítim sa spokojne. Ale ak to má vytvárať nejaké zlé pocity alebo obscesiu o chudnuti a podobne tak by som odstránila všetky zrkadlá! :) veľmi zaujímavý krok, máš moju plnú podporu

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. JA už som si za tie roky zvykla na seba, svoj vzhľad i svoju postavu. Ale potom sa zapozerám na svoju vyrážku a toľkokrát do nej vŕtam, až sa z nej stane kráter na pol tváre. A potom zas celulitídu a už je po srande..:-)
      A je úplne super, že ty si si so zrkadlom tak super porozumela. Poviem to asi tak, že zrkadlo je dobrý sluha ale zlý pán. A keď niekto už iba hľadí na to, aby dobre vyzeral a absolútne ho nezaujíma okolie, ľudia a jeho vnútorná nerovnováha, potom je to fakt že zlé. Avšak ty k takým ľudom určite nepatríš. Ja síce tiež nie, a hoc som sa po rokoch začala cítiť skvelo, tento pocit si chcem zanechať až do konca prázdnin.
      Ďakujem za komentár i za podporu, so svojimi poznatkami sa určite ešte zverím :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem