Dovoľte deťom pomáhať vám

Som tvoj pomocníček :-) ? 

Pri prechádzke s mojou ratolesťou, ktorý spokojne v manduke zaspinkal, som stretla kamarátku Radku s jej dvojročným synom Radkom. Kým môj malý spal, pozvala ma na kávu.  

Ako mi tak pripravovala kávu, začala svoj monológ:

"Joooj, toten môj muž, to ti je taký neschopný blbec. Ma ide z neho šľak trafiť. S ničím mi nepomôže, nič doma nespraví. Príde domov, sadne si k počítaču a na všetko totálne kašle (použila síce iné slovo, ale nebudeme vulgárni). Poprosím ho, aby sa trochu povenoval malému, lebo si potrebujem požehliť, poprať, pozmývať, alebo hocičo iné...nemá čas. Pošlem ho do obchodu pre broskyne, donesie nektarinky. A v tom je rozdiel? Opýta sa ma ako blbec, a tvári sa ako majster sveta, koľko on toho dneska urobil. Pošlem ho po chladené kurča donesie mrazené, a o hodinu sa ma pýta, kedy bude obed. 

Ja tu lietam, žehlím, periem, a on príde spokojne domov a opýta sa, prečo je tu taký bordel. No nevezme rentu, aby popratal...nie, nie. 

A myslíš že vie na čo slúži kôš na špinavé prádlo? Nie, nie, nie! Kde sa vyzlečie tam to nechá a ja za ním ako slúžka chodím, a zbieram špinavé slipy a ponožky!"

Byť mojím mužom, skončí takto...:-)

Kým ona tiahla siahodlhý monológ ja som si spokojne popíjala kávičku, usmievala sa, hladkala spinkajúceho chrobáčika v nosiči a ďakovala tým hore za to, že mám úžasného chlapa, ktorý aj poperie, požehlí, pozmýva, navarí, (ono asi chúďa nemá veľmi na výber pri mojom kuchárskom umení. Nie je dôležité prečo, hlavne že navarí)...

Dokonca aj napečie ten môj chlap. Fajneee..:-)

"A vieš čo?" 

z myšlienok ma vytrhol jej hlas. V ruke držala nôž a mávala ním pred sebou ako mečom:  

"Za všetko môže jeho matka. Ráno vstávala o piatej a pripravovala mu obed do práce, kávička už bola na stole, dobre že mu ju nefúkala, aby sa nepopálil. Keď sa vrátil domov, všetko mal pripravené. Obed, kávu, oblečenie, sa čudujem že za neho aj nedýchala. K lekárovi sa doteraz nevie objednať, ja alebo mama tam musíme volať. Prácu mu vybavovala, izbu upratovala...a teraz sa ani sám nevie obliecť, všetko mu musím prichystať. A kým ráno výjde zo sprchy, musí mať kávu na stole, ale fúkať mu ju nebudem. Tak si ho mamička naučila. A ja sa teraz trápim. Jááj, kde ja rozum mala..."

Nám ženám by aj šesť rúk bolo málo...:-)

Sledovala som jej malého synčeka, ktorý k nej prišiel aj so svojim hračkárskym nožíkom a chcel jej pomôcť krájať zeleninku.

"Jaj chrobáčik, nechaj tak to mamička urobí. Choď sa pekne hrajkať."

Usmievala som sa ďalej. A pozerala som, ako jej Radko chcel pomôcť nakladať veci do umývačky na riad. Okrem svojho plastového nožíčka sa tam pokúšal vložiť svoje autíčko, kocky a  macíka. 

"Joj, zlatíčko, nemusíš. Tu máš chrumky a papkaj."

Kusla som si do jazyka a popíjala som svoju kávičku ďalej. Kým mamka miešala polievku, chlapček vytiahol zo šuflíka varešku a rúčkami sa domáhal, aby ho vzala na ruky, aj on chcel miešať. 

Dala mu pusinku na hlavičku, vytiahla mu varešku z ruky a odložila na miesto.

"Choď sa hrať. Mamka musí pracovať." 

potom sa zničene na mňa pozrela a skonštatovala:

"Jaj, to dieťa stále len chce niečo robiť namiesto toho, aby sa spokojne hralo. Takto nič nestíham. Aj ty máš taký bordel?"

Tak to vyzerá, keď spolu upratujeme...:-)

Keď som videla jej dokonale vyprataný byt, až som sa hanbila za porozhadzované hračky kade tade, povyťahované uteráky zo skrine (malý mi pomáha upratovať :-)) ...ďalej už nepokračujem. 

Podala som Radkovi prázdny pohár od kávy, aby ho odniesol mamke. Hneď mu od radosti zahrali iskričky v očkách, ako sa cítil dôležitý. Ale Radka priskočila ako lastovička a vytrhla mu ho z ruky.

"Veď ho rozbije. Láska, daj mamičke, ona odloží. Už si dopapal chrumky?"

Ovládala som, veľmi som sa ovládala. Po pôrode som zistila, že všetky rady ktoré som predtým dávala svojím tehotným kamarátkam stoja za prd, tak som sa zaprisahala, už nikdy žiadna rada ohľadom dieťaťa.

Prišla som na to, že oni sa chcú len vyrozprávať. Nechcú počuť môj názor

Tá žena sa nezastavila. Kávu pila za behu medzi varením, umývaním a odkladaním riadu, a napĺňaním špinavého prádla do práčky. Radko sa jej ale stále "plietol" popod nohy. Bral zo zeme špinavé ponožky a chcel ich hodiť do práčky. 

"Joj, dieťa moje. Prečo ty stále musíš mamke zavadzať. Mamka pracuje, vieš? No bežkaj, bežkaj."

Dala som sa na odchod. A nielen preto, lebo sa mi malý začal budiť, ale preto, lebo ma už jazyk bolel od toľkého kusania. No kým som odišla, všimla som si, ako si čupla k sediacemu Radkovi, ktorý sa snažil stavať šikmú vežu v Pizze.

"Pozri zlatíčko. Mamka ti postaví vežičku, dobre? Pozeraj sa..."

Nevidím, nepočujem, mlčím...:-(

A ja som vybehla von. To už bolo veľa aj na koňa. Kým som vyťahovala cicku a snažila sa ju vopchať zobúdzajúcemu sa dieťaťu do úst, hovorila som si, aká som ja zlá teta, a zlá matka.

Odkedy chalani chodia, strkám im do rúk veci:

"Prosím dones... prines..., hoď to tam..., vyber to odtiaľ..., strč to do myčky..., šmar to do práčky..., najskôr to skús sám ale pozerám sa...,čašník neprišiel do práce, čo bude s tým tanierom...,neboj sa láska, to zvládneš..." 

a podobne. Som prísna teta? Možno. Ale keď vidím tie šťastné očká, ako sa cítia dôležití, a veľkí:

"Som tvoj veľký pomocníček?" sa ma pýtajú. A ja im dám pusinku a poviem,          "Ten najväčší. Čo by som si len bez teba počala... ".

Deti chcú pomáhať, najskôr to berú ako hru. Chcú byť súčasťou vášho života, tak im v tom nebráňme (nebojte sa, príde aj puberta keď sa opýtajú: "Prečo zase ja?" ale aj toto obdobie skôr, či neskôr prejde).

Aj toto bude, ale dovtedy využime ich ochotu pomáhať...:-)

A viete aké je to super, ak si unavene sadnete do kresla a váš trinásťročný synovec vám urobí kávu?

Nechcela som to hovoriť Radke, ale o pár rokov sa jej nevesta určite "poďakuje."

Citát na záver:

"Čo si deti za mladi naučíš, na starobu akoby si našiel"  

                        prispôsobené ľudové príslovie