Aspoň pätnásť minút pre seba

Nezáleží na tom, či si študentka, a šprtáš sa od rána do večera na skúšku dospelosti, alebo zápočet z Pružnosti a pevnosti, alebo rysuješ prevodovku.
Taktiež je jedno, či makáš od svitu do mrku, sedíš za počítačom alebo pokladňou, či obsluhuješ nikdy nekončiaci príval pacientov. 
A už vôbec nehovorím o tom, ak si popritom i matka a manželka, ktorá sa snaží ako tak udržať domácnosť v normálnom chode i potom, čo ju navštívilo "tornádo" zvané "tvoje deti".


Na čom záleží je to, že stále si víla, princezná, bytosť nežného pohlavia, ktoré si zaslúži svojich pätnásť, ak nie i viac minút pre seba :-).




A tento článok je o mojích pätnástich minútach. 

Vypustiť paru je dôležité



I prišiel čas, keď som sa nad sebou musela hlboko zamyslieť a povedať si, že takto to veru ďalej nepôjde. Ešte pár dní a vyhorím ako sviečka po Vianociach.
Ráno som sa budila nevyspatá, bolelo ma celé telo, motalo ma, naberala som steny, točila sa mi hlava, tŕpli mi ruky i nohy (najmä pravá strana). 


Malý, "obrovský" hypochodner vo mne začal hľadať všetky možné hororové diagnózy, existujúce i neexistujúce. Zdravý rozum mi ale našepkával:

Krčná chrbtica - skús sa o seba trochu postarať!!!

No, je pravda, že odkedy sa mi dieťa narodilo, všetko sa začalo točiť len okolo neho. A že som mala čo robiť, keďže moje náročniatko vrieskalo v kuse, či bolo v šatke, na cicke, na rukách, na zemi...





Mama a jej potreby museli ísť bokom.

A následky na seba nenechali dlho čakať. A tak som si jedného krásneho dňa po dvadsiatich mesiacoch celibátu, parmanentného dead metalového koncertu, nikdy nekončiaceho dojčenia povedala:

A DOSŤ!!!

AJ MAMA potrebuje svoju chvíľu pre seba.



Tak ako môj byt potreboval jarnú očistu a generálnu opravu, tak aj moje unavené telo sa musí poriadne zregenerovať, vyčistiť a pomaznať.





A objednala som sa k masérovi. 




Svoju malú konkurenciu Bruca Dickinsona či Briana Johnsona aj s dostatočnou zásobou banánov a pohankových chrumiek som nechala svojím rodičom a vybrala som sa užiť si svojich pätnásť minút raja.





My sme ten spolok cvokov, ktorí sú živí rockom :-)

Už po prvých sekundách som si uvedomila, že sme s masérom naladený na rovnakej vlne, hlavne keď ma na stene privítal obrovský plagát Eddieho (maskota skupiny Iron Maidon). A už sa debata niesla v duchu metalových koncertov od ´86 rokov až po súčasnosť.







Zdroj obrázkov: Wiki

Takže za svoju prepnutosť môžem ďakovať svojej staršej sestre, ktorá ma od mala dopovala tvrdou hudbou. Teraz jej môžem za to poďakovať, výborná príprava na moje materské začiatky, i dlhodobé pokračovania :-) 

Po vymenovaní všetkých živých i mŕtvych rockových legiend, ktoré formovali naše dušičky sme prešli k hlavnému programu dňa.

Lepšie ako sex!!!

Teda, aspoň myslím, lebo je pravda, že si to už nepamätám, je to už fakt dávno, ale i tak by som mohla definovať svoje dojmy z masáže.

Normálne som cítila, ako zo mňa opadával všetok 

stres, 
vresk, 
zapatlaná podlaha, 
kôš plný špinavého prádla, 
balkón plný holubov a ich prekvapení,






pišky na koberci, 
zubná kefka v záchode,
spečený obed v rúre...




Moja dušička bola na chvíľočku voľná a telo sa pomaličky začalo uvoľňovať.

"Naša spoločnosť kladie na ženy odjakživa veľké nároky. Musí byť dokonalou:


dcérou 
sestrou
matkou
ženou
milenkou
zamestnankyňou
kolegyňou
kuchárkou
pekárkou
upratovačkou...


...príliš veľa zodpovednosti na krehkú osôbku, akým je žena.



Ale ak to má všetko spĺňať, musí byť tu tam sebecká a myslieť na seba."











Po pätnásť minutovej masáži a po jeho slovách som sa cítila ako znovuzrodená. Plná energie a nových síl do života.

Pozn. Okrem iného som sa od neho ešte dozvedela informáciu, že moje telo je hypermobilné. Neviem síce poriadne, čo to znamená, ale doštudujem a možno sa ti s tým zdôverím :-)


Plná dôležitých poznatkov





Z masáže som odchádzala ako víla Amálka. 
Oddýchnutá, znovuzrodená, plná síl a energie zachrániť svet. Všade okolo pučiace a krásne farebné stromy, pôsobili na mňa ako ťažká droga, ktorej by som sa len nerada vzdávala. 

A na záver ma potešil ešte aj kvetný dážď. 




Masérové povzbudivé slová a odporúčania mi v hlave rezonovali
 ešte dlho.

Veľa pohybu, tancovania, rozmaznávania sa! 


  Avšak čo je najdôležitejšie, musíme venovať svoj čas i na taký obyčajný, jednoduchý oddych.







Nájsť si hodinku, dve na vypustenie pary. 

Nebáť sa byť lenivá, sebecká, sama sebou.





Ja viem, že je to naozaj ťažké, hlavne keď na našich bedrách stojí celá domácnosť, a i počas svojich ťažkých chvíľ musíme lietať okolo chorých či zdravých detí i mužov.





Ale nie sme ani roboti ani hrdinky akčného seriálu Superwoman.




Naozaj sme len ľudia, sem tam železné krky, ktoré krútia hlavami, ale i krehké bytosti, ktoré potrebujú byť rozmaznávané a hýčkané.

A tak som sa rozhodla, v tento krásny, teplý, jarný či letný deň, že oddnes na seba nebudem zabúdať.



Spokojná matka, spokojné dieťa!!!

Túto krásnu vetu počúvam od narodenia môjho príliš uplakaného dieťaťa. A hoc je pravda, že ja som bola pokojná, ale po dvadsiatich mesiacoch pohár sa začína napĺňať, a para v hrnci už sičí a čakám, kedy prasknem.


A tak oddnes: 
vyložím si nohy, hoc je doma po hurikáne Ošo katastrofa,

dám si kávu, kým môj syn spokojne oddychuje po takom obrovskom výkone,




prečítam si zaujímavú knihu, 

dvakrát týždenne odbehnem na Zumbu či Pilates, 

raz za čas do Paláca na pokec o niečom inom ako sú deti



vytiahnem kámošky na pivo bez detí (aspoň na tých dvadsať minút, kým manžel jednej z nich to už s deťmi sám nezvládne a donesie ich za nami, aby si aj on mohol dať pivo).






Pozn. Škoda, že na môjho syna neplatí Spokojná matka, spokojné dieťa. Hoc mama je kompletne vynovaná, vysmiatá, ako v inej dimenzii, moje dieťa jednoducho naďalej pokračuje v posilovaní svojich hlasiviek, a zodpovedne sa pripravuje na svoju kariéru hrdelného speváka. Masér mi povedal, že mu nemáme brániť v jeho ambíciach. 
A tak mu ja vera nebránim


Milé maminky

Myslite na seba občas trochu sebecky.
Relax nie je to, že keď dieťa konečne zaspí mám čas pre seba a tak poumývam riady, požehlím, poperiem, popracem, poutieram prach, vyčistím toaletu, a podobne.

Relax je to, že ak dieťa zaspí, tak nás nezabije 


hodinka hudby, 
pár stránok dobrej knihy,
obľúbeného seriálu, 
tancu,
jógy, 
telefonát s kamarátkou...


Aby to s nami neskončilo takto



 Moja dumka na záver:

Bordel v domácnosti nie je zajac, neutečie. I keď, skúsme počkať, možno predsa len...

Zdroj pohybujúcich sa obrázkov: giphy.com

Komentáre

  1. Najhoršie sa splnajú požiadavky ktoré si na seba kladieme samé ... v mojich spomienkach je u perfektných detí bordel ako v tanku - to nie ja, to...od každého trošku po celom byte
    vydrž kým podrastie a bude to ešte horšie ♥♥♥♥
    na riad si kup myčku, a hned budeš mat dalšiu pol hodinu k dobru

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Preto sme stále dostlali krik, že je všade bordel, lebo sme boli perfektné? Teraz to už chápem :-). Mne sa myčka neoplatí na tie tri taniere. Zatiaľ...:-).

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita