Nie si ty nejaká divná?

"Living in a material World, and I am a material Girl."
Madonna - Material World

Ja dnes zas budem za divnú trapku, ale čo už... som zvedavá, koľko dievčat po mne hodí zhnitými paradajkami a zhnusenými ksichtíkmi :-)) 

Medzinárodný deň - týždeň nenakupovania


Vedel si, že každý rok v novembri (na presnom dni sa nevedia moje zdroje nejako dohodnúť, preto som to nazvala i týždňom) sa na svete oslavuje Medzinárodný  deň nenakupovania?
"Ten bol iniciovaný a prvýkrát oslavovaný v roku 1992 Kanaďanom Tedom Davom. Tento deň má upozorňovať na negatívne dopady nakupovania na životné prostredie a samotný život. Deň je výzvou vzdania sa nákupného vozíka na jeden deň a venovať tak svoj deň sebe, rodine alebo priateľom a rozpoznať tak skutočné potreby."
odkaz e-mamut

Ak by si mal chuť si o tom prečítať aj z iných zdrojov:


Všeobecne sa hovorí, že my ženy sme majsterky v nakupovaní. Mám kamarátky, ktoré v obchodoch vedia tráviť hodiny a hodiny, a vyjdu z nich ako znovuzrodené, plné energie a dobrej nálady. Výlety trávia v hyperoch, superoch, poprípade na nete pri e-shopoch. 

V tej chvíli sa cítim ako totálne neschopná ženská. Ja som totiž taká, že ak mi odíde nejaká vec do "večných lovíšť", začína ma obchádzať horúčka, bolesť hlavy, vyrážka, všetko ma svrbí. A to už len pri pomyslení na to, že zas budem musieť do obchodu a niečo si kúpiť.



Sú to priatelia, nie veci


Aby som to vysvetlila. Mne dlho trvá, kým si k nejakej veci vytvorím vzťah. Niekedy to chce aj päť, šesť opraní, až potom môžem povedať, že som s novou vecou zadobre a že sme si konečne na seba zvykli. A keď sa už potom v niečom cítim dobre, vytvorím si k tomu citovú väzbu a s priateľom sa mi už ťažko lúči. 

Svojich priateľov (rozumej oblečenie) nosím dovtedy, kým sa na mne nerozpadne. Doslova.

Ja som ešte natoľko švihnutá, že keď sa vytvorí malá dierka, zašijem. Zo začiatku som mala takú úchylku aj štopkať ponožky. Ale po čase som v tom prestala vidieť zmysel, keďže sa mi rozpadlo všetko dookola a ostala len zaštopkaná časť. No ponožky nekupujem, pretože pre mňa je to najúžasnejší darček od Ježiška. Stále ich v decembri dostanem takú zásobu, že mi vydržia celým rokom (trochu inšpirácie pred Vianocami...

Pozn. S mojimi vecami je to presne tak, ako s priateľmi. Nepotrebujem ich veľa, ale musíme si rozumieť, byť naladený na rovnakej vlnovej dĺžke. Nejaká dieročka, nedokonalosť predsa priateľstvo nerozbije. Nač mi je FB plný neznámych ksichtov, keď si v skutočnosti niet s kým pokecať? 
Takže pamätaj: menej je niekedy naozaj viac!!! 

Ochutnáva z môjho šatníka, na pobavenie:

Tento sveter som dostala niekedy, keď som študovala na výške. Milujem ho doteraz. Moja rodina ho nenávidí, a rada by ho videla v koši. No ani sto nových svetríkov nám naše priateľstvo nenahradí...


Tieto šortky som si zadovážila tesne pred prvou spoločnou dovolenkou s mojim chlapom (cca 13 rokov). Vieš aké to je super, že sa do nich ešte stále zmestím? Načo kupovať nové?


Tento kúsok je ešte zo strednej školy, v ňom sme spoločne s mojou sestrou maľovali otvorený plot oproti sebe. Vyzerali sme ako lienky stobodkové, ale hlavne, že sme sa zabavili. Ešte stále v ňom vyzerám sexi.


Túto klokanku som dostala na svoje osemnáste narodeniny (áno správne, bolo to minulý rok :-))). Ešte stále je to super vec do lesa. Je pravda, že už nepremokavá veľmi nie je, ale pred chladom a vetrom ochráni.

Pozná ma ako svoje topánky (teda moje)


Ale, aby si si nemyslel, že nič nekupujem, tak to nie je pravda. Raz za rok si idem kúpiť topánky na leto. Keď prídem domov celá natešená, sestra len znudene skonštatuje:

"Tie isté čo stále len v inej farbe, čo? Modré, červené, sivé?"

Veru, veru. Ale keď mne sa len také páčia. A potom sa čudujem, že môj syn, odkedy sme mu kúpili prvé "chodiace" topánky, iné nechce. Už druhým rokom sme mu museli kúpiť tie isté, len o číslo väčšie. Dúfam, že sa mu časom zmení vkus, pretože daný vzor robia len do veľkosti 27. 




Za padákmi po celom meste

O nakupovaní spodného prádla by som tiež mohla povedať svoje. Neznášala som ho, keď som mala také mini D-čka, ale odkedy nosím H-čka (s obvodom 74), je to katastrofa. Predavačky v obchodoch na mňa zízajú ako na mimoňa, že reku "padáky nepredávame". A nemaj potom z toho depky. Chvalabohu som našla jeden jediný obchod v celých Košiciach, kde sa našiel jeden taký padák. Ja dumám, že ho tam držali ako rekvizitu, ani už neverili, že sa nájde niekto, kto ju naozaj kúpi.

Našiel. Môj chlap. 
Jeden kus niečoho takého ako dva stany, pod ktoré sa zmestí celé HC Košice stojí toľko, ako normálne ženy vysolia za päť - šesť podprseniek a dostanú k tomu ešte aj krajkované nohavičky.  
Chudáčisko, normálne ho ľutujem. Koľko ho stojí ženská ako ja...


Dokonalá bez chémie


Ak by som mala ísť do kúpeľne a zrátať to množstvo kozmetiky, ktoré tam mám, postačili by mi prsty na oboch rukách: 

  • mydlo z kozieho mlieka, ktoré som pôvodne kúpila synovi, no sem tam mu ho ukradnem
  • v mištičke vyliaty kokosový alebo olivový olej, s ktorým si natriem tvár a synove telíčko
  • zubná pasta
  • voňavka z medovky, vytvorená z čisto prírodných materiálov. Nevonia síce ako z obchodu, no aspoň ma necítiť už na kilometre
  • špirála (ako som nedávno zistila vyschnutá, takže som sa s ňou musela rozlúčiť za spevu piesne "Zbohom buď lipová lyžka" a na stretnutie s kamarátkami musela ísť nenalíčená 
  • šampón

Ako idem s pravdou von, teraz keď som doma na materskej veľa toho nepotrebujem. Pre mojich chlapov som najkrajšia na svete, tak načo ničiť ten zázrak prírody :-)))))

Ale teraz vážne. Viem, že aj ten zázrak sa raz bude musieť vrátiť medzi ľudí a vtedy si začnem zháňať novú špirálu a ceruzku na oči... aby sme ten zázrak trochu vylepšili. No vďaka Danke a jej blogu Zvláštne dievča už viem, kde zoženiem takú kozmetiku, ktorá nebolí zvieratká, ani prírodu :-))). Pritom, čo ušetrím si to raz za rok môžem dovoliť, no nie? 

Trochu z histórie


Keď k nám došiel trend "hyperov či superov" (hypermarketov, supermarketov) bola som akurát na výške. Vtedy za mnou prišla spolužiačka a začala mi vykladať o tom, aká je to úžasná vec: 

"Ráno v nedeľu sme si celá rodinka vyšli na výlet. Deti sme sme "odložili" do detského kútika a my sme chodili od butika k butiku, naobedovali sme sa i kávičku sme si vychutnali, a plní zážitkov sme sa vrátili k večeru domov."

Hmm, tak to musí byť zábava, pomyslela som si a hneď nasledujúci víkend som na to zlomila jednu so svojich kamarátok. Po druhom butiku som myslela, že okúšem vlastné topánky a po štvrtom mi už vypadala polovica vlasov. Kamarátka sa dostala do svojho živlu, ale mňa to nejako nenadchlo. 

"A poďme ešte tam, a poďme ešte tam..."

Ešte jeden butik tak to tu vypálim!!!
Nakoniec som to vzdala ešte skôr, ako sme došli do polovice. Vbehla som do kníhkupectva, kúpila si knihu, sadla si do kaviarne a čakala, kedy kamarátku to šialenstvo prejde. Prečítala som pol knihy, a vypila dva litre čaju.
Z obchoďáku som odchádzala taká unavená, akoby som obehla pol mesta.

"Nie si ty nejaká divná? Ktorá žena neznáša nakupovanie?"

Opýtala sa ma kamarátka, ktorá vysmiata, oddýchnutá, s červeňou v šťastnej tvári si niesla plné tašky nového oblečenia. A ja som si niesla domov akurát novú knihu pod ramenom, plný močový mechúr a zvláštny tik v pravom oku. No a únavy za tri vrecia. 

Odvtedy som víkendy opäť, zas trávila v prírode, v lese, na nejakej zrúcanine, alebo prechádzkami po našom meste. Poprípade s knihou v ruke, v parku, alebo aj doma v posteli. Uvedomila som si to, čo som už dávno vedela. Ja a nákupy si iste dlho nepotykáme.

"Markety" zďaleka obchádzam, radšej mám malé kamenné obchody. Okrem e-shopu s detskými barfutami a látkovými plienkami som ešte žiaden nenavštívila. Nemám na to čas. 
Kto by za mňa písal novú knihu a články do blogu? Kto by sa za mňa hral s Ošom a čítal super knihy? Kto by za mňa chodil behať? 


Klub nechodiacich do Auparku

Normálne a reálne sme vytvorili s niektorými kočkami (a jedným chlapom) skupinku ľudí, ktorí nechodia do Auparku. Boli sme proti tomu, aby sa postavil ďalší market, a aj keď už sa postavil, nie uprostred námestia, kde stojí ako "Mohyla konzumu a mamonu."
Ja viem, my piati, či koľko nás je svet nespasíme. Ale môžeme sa o to pokúsiť, nie???


Vyskúšaj si to - nenakupovať týždeň, mesiac, rok... aspoň nedele


Námet na tento, zas siahodlhý, článok mi skrsol v hlave, keď som si všimla, že sa blíži deň nenakupovania. Samozrejme, v Amerike ho slávia po svojom, brutálnymi zľavami, ale čo tak si urobiť vlastný rituál?!?!

Čo tak začať aspoň tými nedeľami. Kým som nezačala pracovať v obchode, nikdy som si neuvedomila, čo to pre tie ženy znamená, ísť do práce v nedeľu, na Veľký piatok, vo Veľkonočný pondelok, na sviatok Všetkých svätých...

Akoby sme doma nemali čo robiť, len sedieť za pokladňou a plniť nemilé priania "milým" pacientom, ktorí si chodia vybiť svoju frustráciu na iných ženách. 
Ja som už z princípu prestala chodiť do obchodu počas nediel a počas sviatkov. 


Zdroj obr.

Prečo? 
Je naozaj problém nakúpiť deň dva dopredu? Veď predtým boli obchody v nedeľu a cez sviatky naozaj stále zatvorené. V Nemecku aj iných západných krajín to stále funguje aj doteraz. A ich ekonomika je naozaj na inej úrovni ako tá naša...

Prečo musíme chodiť do obchodu dennodenne, ponevierať sa po uzavretých priestoroch, namiesto toho, aby sme aspoň pár dní v mesiaci trávili na čerstvom vzduchu? S rodinou v prírode?

U niektorých kočiek na blogu je teraz v móde minimalizmus, a snaha o zníženie frekvencie nakupovania. Je to fakt super, mnohým skutočne fandím, aj keď je to skôr o tom, že je to "in" a mnohé z nich skutočnú myšlienku možno nepochopili. No dôležité je to, že sa aspoň snažia. A časom možno prídu na to, že celý ten BOOM je vlastne iba myšlienka ako sa trochu viac zaujímať o naše zdevastované životné prostredie, ako predchádzať konzumnému spôsobu života, ako sa nestať otrokom vecí, ktoré nám spôsobujú závislosť. To je potrebné si pri tom uvedomiť.

Jedna maminka na blogu si dokonca dala výzvu:

Nekúpim si na nič na seba jeden rok (Pocket mama)- to už je iná výzva. Čo kočky, dali by ste to?

Nedávno som bola na jednom predstavení Jaroslava Dušeka - Štyri dohody (krása, chystám sa napísať aj článok, ale prosím o trpezlivosť), kde nádherne podal úžasnú myšlienku.

"Jedného dňa si pre nás príde tá démonická bytosť "Smrť" a vezme si nás. Tam kam pôjdeme si nebudeme môcť vziať so sebou nič. 
Ani notebook? 
Ani notebook! NIČ!!!"

A tak to je, priatelia!!!



Dumka na záver


Na záver ťa kočka, poprosím. Skús sa pozrieť do svojho šatníka a porozmýšľať: 


  • Koľko toho si nemala na sebe mesiace i roky? 
  • Koľko toho skutočne potrebuješ?
  • Naozaj by si sa nezaobišla bez tej novej blúzky?
  • A čo ten ďalší rúž?
  • Nestačia ti štyri?
  • Súrne potrebuješ ten nový mobil, či ho chceš len preto, lebo ho má aj kamarátka?
  • Budeš sa preto cítiš lepšie?


Skúsme nasledujúce štyri nedele tráviť čas konečne inak. Duchovnejšie. Idú Vianoce. Na tomto príklade vidno, ako sa duchovné sviatky vedia zmeniť na honbu za mamonom. Dennnodenne nás reklamy presviedčajú o tom, že len bohatá nádielka pod stromčekom je pravá myšlienka Vianoc. 

Ver mi, nie je. Už som sa naučila, že viac ako darčeky ma na Vianoce viac baví vypekanie koláčov, sledovanie rozprávok a čas s rodinou. Naozaj stačí len maličkosť, ručne vyrobený darček, v ktorom je láska. 
Ja si už roky ako darček prajem svetový mier. Stále dúfam. No to by sa muselo viac ľudí spojiť proti konzumu, mamonu, materializmu, či honbe za "papierikmi" bez hodnoty. 

Nezabudnime, že: 

"Best Things in the Life are free!" 
"Tie najlepšie veci v živote sú zadarmo!"


Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Bohatí nie sú tí, ktorí veľa vlastnia, ale tí, ktorí málo potrebujú."

Aristoteles

Prečítaj si aj:

O terore vec a ako nad ním zvíťaziť (PDCS)
Minimalizmus, nový trend (Drew Beauty)
Minimalizmus (Zvláštne dievča)

Ak máš aj ty článok alebo blog o podobnej téme, šups s ním sem :-)))


Komentáre

  1. Užasný článok!!!! Možno si niekto povie, že minimalizmus je teraz v móde, preto o ňom píšem, ale nie je to tak... Ja to tak cítim. Cítim sa byť neskutočne spútaná vecami, ktoré vlastním, neprinášajú mi šťastie, práve naopak a už nechcem... Momentálne si užívam nenakupovanie, nechodenie do auparku a podobných ochodných centier, dokonca s mojou milovanou neplánujeme na vianoce nič extra - len každá jeden darček, aby sme tú druhú potešili. Takže ťa úplne chápem a súhlasím s tebou, ale veľa ľudí si to ani neuvedomuje... nakupujú, vlastnia, robia, preto aby mohli nakupovať a vlastniť... potom zomrú a čo z toho?
    Život je o niečom inom.


    Zvláštne dievča

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne o to ide, cítiť to v srdci a uvedomiť si, že veci okolo nás nikdy šťastnými neurobia. Obchodné centrá sú možno fajn tak raz za rok, alebo keď sa mi chce ísť do kina (keďže tie klasické už u nás nejako nefičia). Ale ako miesto na trávenie času, či rande je hrôza.
      Ja Vianoce už tiež dlhšie tak riešim. Stačí len jedna maličkosť. Aj pre malého, nech si nezvyká na množstvo hlúpostí. Už i tak je nás ako hadov, a stačí len jeden darček od každého a už ich má desať. Hrôza. Hračkami sa ohadzujeme, obliecť môžeme aj susedov. Zbytočné.
      Ako vravíš, život je o niečom inom. Krajšom. Nie o zbieraní a hromadení odpadu.
      Ďakujem za krásny koment :-D

      Odstrániť
  2. Já s tím souhlasím :). Nedávno jsem byla na přednášce Feng shui a tam to také bylo. Reklamy, úvěry a řízené snižování kvality - tohle všechno se stará o neustálý ekonomický růst, což je sebedestruktivní. Musí být všechno v rovnáze. Takže musí být vyvážené dávání a přijímání.
    Takže mám v plánu vytřídit svůj šatník (už mám asi 35% hotovo) a dát to všechno na charitu :). Ať udělám radost taky jiným :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Super, že aj mladé kočky zdieľajú podobné názory.
      Inak, jasné že nakupovať sa musí, inak by šla ekonomika dole vodou, ale trochu s rozumom. A ako vravíš, keď si kúpim niečo nové s tým starým urobiť niečo racionálne. Darovať sociálne slabším, prešiť, alebo hoc čo iné. Odpadu na skládkach je podľa mňa až až.
      Ak niekomu pomôže, hneď sa človek cíti lepšie.
      Ďakujem za krásny koment ::-)

      Odstrániť
  3. I agree so much with you! Limits for everything :P
    Great blog! I'm following you! Follow back?***
    http://omundodajesse.blogspot.pt

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Thank you very much for comemnt and opinion.
      Limits are very important.
      I look at your blog.

      Odstrániť
  4. Nie som nakupovaci maniak,prave naopak,neznasam obchody a ludi v nich ale v novembri prave nakupujem viac ako obvykle :D Az si myslim ,ze mi sibe.
    www.fashpirationsblog.wordpress.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Možno to je tým, že sa blížia Vianoce a nechce sa ti potom behať po obchodoch v decembri? Aspoň ja to teda tak robím. Menej ľudí, viac životného priestoru. A najlepšie všetko naraz, aby som to už nemusela absolvovať.
      Inak je ten november asi aj pochopiteľný, keďže sú všade brutálne zľavy. No mňa to vôbec nebaví :-)))

      Odstrániť
  5. Osobne s nakupovaním mám taktiež veľmi veľkký problém. Poviem si: jéj toto by potešilo toho a tamtoho a je to v dobrej cene a potom sa mi veľa hovadín kopí v domácnosti. Najhoršie je, že ja kupujem darčeky ešte pred Vianocami, a tak sa mi častokrát stane, že kým prídu Vianoce, tak sa už spolu nebavíme :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak tento problém poznám. Len u nás je to tak, že sa nakúpilo pol roka pred Vianocami nejaké oblečenie pre deti a nakoniec sme ho našli po rokoch, keď už z dieťaťa bol adolescent. Takýmito vecičkami potom môžeme obdarúvavať detičky iných kamarátok, a darček ani po rokoch nepríde nazmar.
      Podobne to urob aj ty. Tú vec daruj niekomu inému a potešíš iných. Inak, tiež radšej nakupujem skôr ako pred Vianocami, chcem sa vyhnúť masakru v obchoďákoch :-)))

      Odstrániť
  6. Vianoce nie sú o darčekoch - vianoce sú o rodine a láske ....a o probléme čo kúpiť aby to nebola 3 taká istá knižka /zabudlo sa že už sa kúpila na narodeniny/
    a konečne sa chystám do OBI - mám ho pod nosom ale ďaleko ešte som tam nebola

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No toto. A preto radšej dvom rôznym ľuďom poviem dva rôzne tituly, aby ma pod stromčekom neprekvapila jedna kniha dvakrát. Ale hlavne si to treba pamätať :-).
      Jo, a čo v OBI. Nič tam nemajú ...:-)

      Odstrániť
  7. Já si vždycky řeknu, že toho už mám hrozně moc, že to stejně nestíhám nosit a pak se nějak dostanu do obchodu a tam se mi něco zalíbí a prostě si to koupím. Vím, že je to zbytečné, že to budu nosit málo, protože toho mám tolik, že to zatěžuje přírodu atd. Já to vím a chtěla bych se sebou něco udělat. Ale zcela na rovinu, teď řeším úplně jiné problémy, takže jsem ráda, že si nakupováním můžu trochu odpočinout a zpestřit život. Ale jednou snad...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rozumiem ti veľmi dobre. Tiež som taká bola kedysi, a keď som mala depku utekala som si kúpiť na seba niečo pekné. Lenže časom sa mi nakopilo toľko oblečenia, a nakoniec som nosila dookola stále to isté, v čom sa cítim najlepšie. A mám plnú skriňu vecí, s ktorými neviem čo spraviť. Časom som dospela k tomu, že v čase depky som začala kupovať knihy, a s tými aspoň viem čo. Čo už čítať určite nebudem posuniem rodine, kamarátom, antikvariátu alebo venujem v súťaži či rôznych charitatívnych akciách. No s oblečením je to horšie, nie všade chcú. A tak to končí v koši, a nakoniec rozhádzané okolo... :-(.
      Nevravím, že je zlé raz za čas si kúpiť niečo na seba, veď o tom to je, aby sme nechodili ako hastroši. Ale nepotrebujeme každý mesiac novú blúzku, či každý rok najnovší mobil.
      Držím palce, aby jednou snáď...:-)

      Odstrániť
  8. Nejsem nakupovací maniak. Teda jsem. Ale jedině přes internet z pohodlí domova! :D Jinak mám teda plnou skříň věcí a stejně nosím své oblíbené kousky neustále dokola O:)
    A největší úchylnost mám na různé kravinky do domácnosti. Jsou to kraviny. Ale tak rozkošné nebo boží prostě ^^

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita